Krikľúni
Je to dnes mocná móda odrážať každú kritiku tak, že kritik je označený za krikľúňa. Taký je hlupák, podlieha emóciám, a teda nestojí za štipku pozornosti - nieto ešte pozornosti toho, koho kritizuje. Denne tak na všetkých úrovniach spoločnosti ožíva nádherná verejná diskusia.
Bývalý riaditeľ Opery aj poverený generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Marián Chudovský vyzval súčasnú generálnu riaditeľku Silviu Hroncovú, aby vstala z kresla a odišla. Napísal preto otvorený list. A v tom napríklad tvrdí, že Hroncová dodnes nezverejnila koncepciu ďalšieho rozvoja a smerovania divadla. A pripomína, ako za necelé tri roky vo funkcii vymenila štyroch šéfov Opery, dvoch šéfov Činohry, jedného šéfa Baletu, troch šéfov technickej prevádzky, troch šéfov marketingu a jedného ekonomického riaditeľa.
Slovenské národné divadlo ústami hovorkyne a celkom v súlade s módou oznámilo, že Chudovského list je jeho emotívna a subjektívna výpoveď. A preto nepovažuje za dôležité na jeho jednotlivé časti reagovať.
Marián Chudovský sa v máji 2006 neúspešne zúčastnil konkurze, z ktorého vyšla ako riaditeľka divadla Silvia Hroncová. Ale vyvrátiť emotívny a subjektívny list, ak v ňom niet jedinej pravdy a jediného argumentu, aj tak nemôže byť problém. Ak len má adresát štipku rozumu. Lenže namiesto argumentov a diskusie opäť zaznelo osočenie. Je teda kritik a krikľúň rovnaká osoba?