Model sveta
V poslednom čase čítam a počujem hlasy, že na základnej škole treba obmedziť, prípadne úplne odstrániť bifľovanie. Vraj načo sa majú deti učiť naspamäť malú násobilku, vybrané slová či periodickú tabuľku prvkov, keď všetko nájdu na internete? Každý predsa nebude chemikom a matematikom. Treba vraj namiesto toho otvoriť voľnú cestu detskej tvorivosti. Akoby každé dieťa bolo tvorivé.
Ja som od narodenia dyskalkulik. To je niečo ako dyslektik, akurát že sa to nevzťahuje na čítanie, ale na rátanie. Som hlúpy z počtov a dodnes nechápem, ako sa mi podarilo zmaturovať. A predsa: v živote by mi ani na um nezišlo, sťažovať sa na školské počty, ktoré sa ma niečo natrápili. Som totiž presvedčený, že školská matematika slúži nie na to, aby sme v živote boli schopní denne prakticky používať logaritmické funkcie a vykonávať operácie s množinami, ale aby sme pochopili niečo z toho, ako je zostavený tento svet. Ako funguje jeho neúprosná logika.
To máme ako s latinským jazykom: na klasickom gymnáziu nemučia decká hodinami latinčiny v nádeji, že keď sa v budúcnosti vynájde stroj času, budú môcť odletieť na víkendový pobyt do starého Ríma, ale preto, lebo latinčina je typ prísne logicky vystavaného jazyka. Keď sa naučíme latinčinu, pochopíme logiku a vnútornú výstavbu reči, takže sa nám budú ľahšie učiť ďalšie jazyky, prinajmenšom tie postavené na latinskom základe.
Ako dyskalkulika ma logike a systémovosti na základnej škole až tak veľmi nenaučila matematika, ale učiteľka prírodopisu. Volala sa Diana Kokičová. Prísne do nás hustila taxonómiu, čo je systém určujúci a prideľujúci v zoológii i botanike každého bezvýznamného chrobáčika či kvetinku do nejakej ríše, kmeňa, triedy, radu, čeľade, rodu a druhu. (Vidíte, aj po 35 rokoch si to pamätám!) Ako decká sme protestovali, pretože jeden vrták spomedzi nás zistil, že táto látka vôbec nie je v osnovách a že sa ju teda bifľujeme akosi navyše. Bolo aj veľa sĺz pred tabuľou pri skúšaní, ale „Kokička“ nepovolila.
Neskôr som pochopil, že to nerobila preto, aby sme na staré kolená vedeli určiť taxonómiu čmeliaka alebo harmančeka (hoci ani na tom nie je nič zlé), ale aby sme niečo nabrali z logiky a systémovosti sveta okolo nás. Ona tá pani učiteľka bola totiž aj matematikárkou.
Dnes už táto skvelá dáma, bohužiaľ, nie je medzi nami. Ja jej však vždy budem vďačný za to, že som pochopil drôtený model sveta okľukou cez biológiu, keď už cez tú matematiku som mal cestu zarúbanú.