Pasca
Prehnaná žiarlivosť je vraj diagnóza. O tom by vedel rozprávať celé hodiny. Z vlastnej skúsenosti.
Prehnaná žiarlivosť je vraj diagnóza. O tom by vedel rozprávať celé hodiny. Z vlastnej skúsenosti. A napriek tomu sa jej nedokázal zbaviť. Bol skalopevne presvedčený, že jeho žena ho podvádza. Nikdy ju síce neprichytil, nikdy nezískal nijaký dôkaz. Občas dokonca premýšľal, či nemá pravdu, keď mu pri každej hádke vyhadzuje na oči, aby šiel k psychológovi. Lenže čo už mu poradí nejaký doktor, keď mu jeho žena zahýba? Príliš ju miloval, aby to nechal len tak. Prešpikoval byt skrytými kamerami, ktoré 24 hodín denne sledovali pohyb v každej miestnosti zo všetkých možných uhlov pohľadu. Výsledok? Strávil hodiny zamknutý v garáži a na displeji notebooku si prehrával záznamy. A nič neobjavil. Si prefíkaná, pomyslel si, ale pasca je nastražená, raz sa do nej chytíš…
Viktor prišiel na miesto činu zopár minút po tom, čo mu to telefonicky oznámili. Pred vchodom do paneláku stálo policajné auto. Vytiahol preukaz a zamával ním pod nosom dvojici policajtov.
„Kde to je?“ spýtal sa.
„Na treťom,“ odvetil jeden z policajtov.
Dvere bytu boli vylomené. Vošiel dnu a zbadal fotografa z kriminálky a ďalšieho policajta.
„Dostali sme anonymný telefonát,“ vysvetľoval policajt. ,,Asi pred pol hodinou."
„To už tak bolo?“ spýtal sa Viktor a kývol hlavou smerom k dverám.
„Nie, to my,“ odvetil policajt. ,,Búchali sme, nikto sa neozýval, tak sme si mysleli…"
,,… to je v poriadku," prerušil ho Viktor a podišiel k mŕtvole muža na zemi. Zjavne ho niečím ťažkým viac ráz udreli do hlavy.
„Asi tamtým,“ povedal policajt a ukázal smerom za sedaciu súpravu. Viktor podišiel pár krokov a zbadal zakrvavené kladivo.
Bola ako bez seba, ale celou silou sa to snažila zamaskovať. Pri každom zazvonení telefónu sa v kútiku duše strhla. Čakala, kedy to príde, a pripravovala sa, aby to zvládla. Keď konečne zavolali z polície, s vypätím všetkých síl si vypočula tú hroznú správu. A potom sa hystericky rozplakala.
„Takže vy neviete o nikom, s kým by mal váš muž nejaké problémy?“ pýtal sa na kriminálke Martin manželky obete. Tá so slzami v očiach a s vreckovkou pri ústach len pokrútila hlavou. Viktor s Martinom už vedeli, že z bytu nič nezmizlo, takže takmer určite nešlo o zlodeja, ktorého obeť prichytila.
„Vaši susedia tvrdia, že ste sa pomerne často hádali,“ povedal pre zmenu Viktor. ,,Čo bolo príčinou?"
Odpovedala len mĺkvym pokrčením pliec. Po chvíli ju prepustili. Mala alibi – v čase vraždy bola v práci, čo jej mohlo potvrdiť všetkých päť kolegýň, s ktorými sedela v jednej miestnosti.
Nešla domov, tam teraz nechcela byť. Zamierila do garáže. Vybrala notebook, sadla si na zem a začala prezerať záznam. O jeho chorobnej žiarlivosti aj o kamerovom systéme na špehovanie vedela od začiatku. Inak by ju dávno prichytil s jej milencom. Stačilo záznamy trocha upraviť a on by sa nikdy nič nedozvedel. Jej milenec bol odborník na video a úprava záznamov bola preňho hračkou. Lenže donekonečna to tak nemohlo pokračovať. Žiarlivostné scénky sa čoraz viac vyostrovali a ona už nevládala. Rozvod neprichádzal do úvahy, to by ju jej manžel radšej zabil. A tak nezostalo nič iné, ako vyslať do bytu milenca, aby to raz navždy skončil.
„Bingo!“ vbehol natešený Martin do kancelárie. „Ten mŕtvy bol akýsi magor, všetko dianie v byte si nahrával. Asi žiarlil.“
„To by vysvetľovalo tie hádky,“ poznamenal Viktor. A ukáže nám to vraha, pomyslel si v duchu. „Máš záznam?“
Martin prikývol a o chvíľu už obaja sledovali na monitore mozaiku pohyblivých záberov z rozličných kútov miesta činu.
Videla, ako jej muž vošiel do bytu, videla aj milenca a videla, ako ho viac ráz udrel do hlavy kladivom. Prehrala si záznam ešte raz a vydýchla si. Konečne sa to skončilo. Klikla na súbor s videozáznamom a takmer pietne stlačila tlačidlo Del.