Karajan
Len máloktorý kultúrny človek nikdy nepočul meno Herberta von Karajana, veľkého Rakúšana pôvodom zo Salzburgu.
Podľa niektorých najväčší dirigent v dejinách, podľa iných obyčajný šarlatán. Počas tretej ríše sa dal do partie s nacistami, čo mu po vojne prinieslo problémy, ale napokon sa vykúpil svojím umením. Platne nahrával už v 30. rokoch (okrem iného nahral aj Smetanovu Vltavu) a na sklonku života sa priamo podieľal na vývoji kompaktného disku. Presadil, aby jeho kapacita bola 74 minút, nie pôvodne plánovaných 60, pretože chcel, aby sa naň zmestila celá Beethovenova Deviata.
Bol to plejboj a športovec, pilotoval vlastné lietadlo, jazdil v porsche, lyžoval a plachtil. Nijaký starec zohnutý nad plesnivými notami. Dirigoval obyčajne bez taktovky a zásadne bez partitúry, spamäti a so zatvorenými očami. Muzikantom sa to neveľmi páčilo, chýbal im očný kontakt s dirigentom. Aj jeho konkurenti a neprajníci mu vyčítali, že je pozér a presadzuje len sám seba.
Ale dvadsať rokov po smrti tu po Karajanovi zostáva najväčší pomník – jeho nahrávky. V súvislosti s jeho jubileom vydali spoločnosti DGG a EMI množstvo CD reedícií, napríklad kompletné kolekcie Čajkovského, Brucknerových a Beethovenových symfónií, diela Mozarta, Mahlera, Šostakoviča, Debussyho, Holsta, Wagnera, Straussa.
Niečo z toho som si dožičil. A poviem vám, v poslednom čase si nič iné nepúšťam. Ak má umenie za úlohu kultivovať mäsiarovho syna, môže krčmárov vnuk potvrdiť, že Karajanovi sa to darilo a aj po smrti stále darí.