Na čo myslím: Prax
Bolo to v časoch, keď sme nevedeli, čo to je svetová hospodárska kríza a ani nás to vtedy nijako nezaujímalo.
Boli sme nedospelí študenti rezbárskeho oddelenia umeleckej priemyslovky a ku koncu jedného školského roka nás poslali na takzvanú výrobu prax.
Väčšina z ročníka sa prihlásila do rezbárskeho družstva v Rajci a dve miesta v Spišskej Belej sme akceptovali my, dvaja východniari, teda spolužiak Cubínek, učiteľský syn zo Žehry (známej cez vzácny gotický kostolík), a ja. Bolo to nielen praktické, ale aj ekonomicky výhodné, lebo potom sme už mali blízko domov na prázdniny.
Dorazili sme tam niekedy v piatok poobede s tým, že tam bude o nás postarané, aj keď do Javoriny (tamojšie rezbárske družstvo) sme mali nastúpiť až v pondelok. Lenže posledné korunky sme minuli už vo vlaku a nad nami, hladnými študentmi sa, našťastie, zľutovali aspoň v ubytovni pri tabakovej továrni. Vtedy sa ešte nepašovali cigarety z Ukrajiny, lebo tie sa v Spišskej Belej vyrábali a zopár českých zamestnancov, ktorí tam trávili víkend, nás nimi ponúkalo, lenže nám škvŕkalo v žalúdku od hladu.
Aby sme nejako zabili čas, na druhý deň sme sa vybrali stopom v ústrety nejakému zázraku, a keď sme sa už zase peši potulovali vo vzdialenejšej podtatranskej oblasti, narazili sme na zábavný park plný ľudí. Stáli sme tam hladní pod jednou z tých atrakcií, nazývanou „ruské kolo“, a mal som pocit, že sa aj moja hlava točí dookola spolu s krútiacimi sa pasažiermi.
Vtom nám z tej výšky ako z nebies spadla rovno pred nohy peňaženka. Cubínek neváhal a topánkou ju zašliapol. Mohli sme ju zodvihnúť a ujsť. Lenže ja som podotkol, že postihnutý to mohol zaregistrovať, ale že nám, poctivým nálezcom, dá určite odmenu. Stáli sme pri pokladnici, kam tá osoba prišla. Ale v peňaženke mala všetko okrem peňazí, a tak len poďakovala a natešene odišla. Zostal len Cubínkov vyčítavý pohľad.
S poctivosťou sme teda ďaleko nezašli, akurát naspäť do Spišskej Belej.
Krízu sme zahnali až v pondelok, odkedy sme mali v miestnej reštaurácii otvorený účet. Prežrali sme toľko, že odvtedy už Javorina študentov neprijímala. Niet nad (výrobnú) prax.