Zóna
V roku 2004 sa firma, v ktorej pracujem, presťahovala do nových priestorov v Bratislave na Plynárenskej ulici. Ten rok nemám zapísaný ako najšťastnejší v mojom živote.
Rozišla sa so mnou priateľka, v televízii zrušili talkšou, ktorá mi každý týždeň pomáhala platiť zloženky, zmocnila sa ma depresia, z ktorej som sa začal liečiť. Jeden krásny podvečer na sklonku leta som sa rozhodol vybrať sa po práci za mojou psychoterapeutkou nie trolejbusom, ale pešo – po Prievozskej, Košickej, Kvačalovej a Záhradníckej až na Americké námestie.
A práve keď som túto trasu absolvoval prvý raz, narazil som sčista-jasna na čudesný jav. Neviem to nijako racionálne vysvetliť.
Keď som pri hoteli Dukla vstúpil na Kvačalovu ulicu, zmocnilo sa ma akési zvláštne silové pole. Pocítil som čosi neobvyklé, akýsi prílev veľmi príjemnej energie, ktorá ma obklopila zo všetkých strán. Akoby sa mi v jednej chvíli naštartovali všetky zmysly. Akoby som si sňal z hlavy hrubú kuklu a môj zrak, sluch, čuch i hmat (ak sa tak dá nazvať to, že som na tvári začal cítiť babie leto) začali fungovať na plný výkon.
Čosi sa prihodilo a bolo to nesmierne príjemné – bytostne som v tej chvíli pocítil, že nie som osamelý mravec mimo mraveniska, ale že som súčasťou čohosi veľkého a nevýslovného. A zakúsil som dovtedy nepoznané pocity: radosť z bytia a nekonečnú zvedavosť na to, čo ma čaká za rohom – obrazne i doslovne. A napodiv, hoci som sa bál, že ide len o prchavý pocit, ktorý sa nenávratne stratí, čosi z neho vo mne už ostalo natrvalo.
Bol to okamih, keď sa moja depresia neochotne zdvihla a dala na ústup. Ten deň si budem pamätať navždy, ako len niekoľko dní môjho života.
Zvykol som si potom tadiaľ chodiť každý deň do práce, pešo z Hlavnej stanice, okolo Blumentálskeho kostola a Justičného paláca. Skúmal som, pokiaľ siaha to zvláštne energetické pole. Prechádzal som tými ulicami a vnímal vlastné pocity. A zistil som, že „Zónu“ tvorí (s istým presahom smerom k okoliu Justičného paláca a Medickej záhrady) nepravidelný päťuholník vytýčený ulicami Záhradnícka – Miletičova – Prievozská – Mlynské nivy – Karadžičova. Nikde inde v Bratislave necítim tak silne vyžarovať energiu ako tam.
Asi by stálo za to, zistiť, čo tam bolo, kým tam nestáli domy, čo tam stoja dnes.