Komáre
Blížiace sa leto má veľa pozitívnych stránok, ale aj nejednu negatívnu. Komáre. Prinajmenšom u nás v Devínskej Novej Vsi. Vďaka lenivej riečke Morave, lužným lesom a bohatstvu močiarov i zatopených lúk je ich u nás požehnane.
Už ako dieťa som si zvykol na nepríjemné bzučanie okolo uší a drobné vpichy kdekoľvek po nechránenej časti pokožky. Samozrejme, ako všetci domáci, vyvinul som si dokonalú imunitu proti komárej bielkovine, takže po dopichaní nemám nijaké následky.
Ľutujem novoprišelcov, ktorí sa do Devínskej Novej Vsi prisťahovali za posledných dvadsať rokov. Tí musia v lete dosť trpieť. Bude im trvať dlhé generácie, kým si vytvoria imunitu.
Nuž čo, mali ostať doma a netlačiť sa sem.
Ako si vytvoriť imunitu proti komárom? Dá sa to jedine dlhotrvajúcim tréningom.
Tak, ako sa chovatelia jedovatých plazov najprv musia dať niekoľko ráz uštipnúť svojimi miláčikmi, aby to, ak prežijú, s nimi už nič nerobilo, nemá ani záujemca o komáriu imunitu inú šancu. Ideálne bude, keď si sadne v podvečer na otvorené priestranstvo pri stojatej vode, najlepšie nahý, natrie sa nejakou pre komáre lákavou substanciou (osvedčila sa zvieracia krv) a vydá sa napospas húfom komárov. Zaručene priletia.
Takto to treba opakovať každý deň, celé leto. A treba jesť výživnú stravu proti málokrvnosti.
Po siedmich až desiatich rokoch sa dostaví vytúžená imunita. Od toho okamihu už človeka nejaké komárie pichnutie nevyvedie z miery. Keď naňho priatelia budú hystericky volať: „Máš na líci komára, zabi si ho!“ prisťahovalec sa bude iba smiať a nepohne ani prstom. Jeho postoj bude pripomínať stoickú dôstojnosť somálskych utečencov.