Čakanie
V pondelok to vo všetkých čakárňach pred ordináciami pediatrov vyzerá podobne. Aj preto, len čo vojdeme, zamierime k oknu, tu sa nám v preplnenom priestore ujde aspoň troška vzduchu.
Hoci som na čakanie pripravená, viem, že knižku ani len nevytiahnem. Sústrediť sa dokážem akurát na pomaľované steny okolo mňa. Dôverne poznám všetky tie farebné kvety, trávu, živočíchy. Zvykla som si aj na tamtú oranžovú rybku, syn tvrdí, že je to Nemo, podľa mňa sa však podobá na ježka o kúsok ďalej, keďže autor pri maľovaní používal šablónu.
Dvere ordinácie sa podchvíľou odchýlia, ktosi z nich vychádza, iný zase vchádza.
Dievčatko v ružovom kričí a červenie v tvári, lebo mu mama znemožnila ochutnávať pomádu na pery. Chlapec búši päsťami do otca a nohami vykopáva do vzduchu, napodobňujúc bojovníkov z kreslených rozprávok ázijskej proveniencie. A iné dieťa striedavo oškrabáva omietku, trieska fľaškou do plechovej skrinky a po podlahe rozlieva čaj.
Hoci ručičky hodín menia polohu, stav v čakárni to neovplyvňuje. Myslím na knižku v taške. Chesterton v nej opisuje cestovanie vlakom. Za oknom šero a dážď, v kupé iba on s vreckami plnými drobností. Jednu po druhej v duchu podrobil metamorfózam, dokazujúc, že aj text na cestovnom lístku sa dá pretaviť do traktátu o zmysle života. Veď tvorivý človek sa nikdy nenudí, predstavivosť mu napovie, čo má robiť.
Zahľadela som sa na utrápených, unavených a už aj nervóznych rodičov v čakárni. Nebolo ťažké uhádnuť, že im dochádzajú zásoby jedla, riekaniek, pesničiek a maškŕt, ktorými podplácajú deti. Žeby ani jeden z nás v tejto miestnosti nebol natoľko tvorivý, aby dokázal vymyslieť niečo zmysluplné, čím by skrátil dlhé hodiny čakania?
Nie, neverím. Háčik je inde. Hoci v tom, že väčšina filozofov svoje úvahy a život situujú do vyľudnených miest, do tichosti svojich pracovní a prázdnych čakární.
Kde by Chestertonove myšlienky blúdili po niekoľkohodinovom cestovaní s malým dieťaťom? Pravdepodobne by sa v jednej chvíli zhodol so svojím potomkom, obaja mysliac na jediné, neinšpiratívne a prozaické: Kedy tam už konečne budeme?