Dva roky prázdnin
Až dnes, keď mám deti, dokážem naplno vychutnať hrôzu, ktorá sa zmocní každého rodiča, keď mu naplno dôjde názov slávnej verneovky. Čo s toľkým časom, keď je niekedy problém prežiť s vlastnými deťmi aj obyčajný predĺžený víkend tak, aby sa nenudili a nebodaj aj čosi podučili? Ale zvláštne pocity sa pri slove prázdniny zmocňujú aj divadelníkov, ktorí deti nemajú.
Divadlo sa totiž vplyvom tepla a zvýšenej vlhkosti vzduchu správa oveľa promiskuitnejšie ako počas sezóny. Divadlo v lete rado obťažuje divákov. Obsadzuje verejné priestory a vychádza z uzavretých budov, pretože prázdniny sú časom atypických hľadísk. Divák vzor letné prázdniny túži sedieť pod holým nebom a divadlo mu to rado dovolí.
Teplom omámený človek sa túži pozerať len na divadelné opusy nezávažného vyznenia. Dosť sa natrápil cez rok, keď ho manželka dva razy vyhnala na činohru či – nedajbože – na operu. A to nehovorím o najhoršom prípade, o smrti baletom, ktorá hrozí väčšine slovenských mužov, ak manželky odkiaľsi dostanú lístky.
Statočný slovenský muž, čo sa raz ročne vyberáš na balet, vydýchni si! Ide leto! Rodinnú pohodu zachrániš ľahšie ako v zime. A naisto sa zabavíš, teplomilný repertoár je priateľský. Vraždy a krv sa na letných javiskách tolerujú len klasikovi, inak sa nasadzujú spevohry, muzikály či konverzačky – rýchlobežky.
Divadlo počas letných mesiacov ide na môj vkus priveľmi v ústrety divákovi. Navyše v priestoroch, kam by súdny režisér, ak by si mohol vybrať, nikdy svoju prácu neumiestnil. A tak sú Hamletovia nútení prekrikovať nízko letiace boeingy, Ofélie vzlykajú do rachotu električiek a hrobári s Jorickovou lebkou môžu hovoriť o šťastí, ak neďaleko idúci opilec nespieva falošne.
A herec vzor leto statočne stvárňuje, čo stvárňovať má, a ja nepochybujem, že mnohý z toho má aj radosť.
Cez prázdniny ožívajú nádvoria hradov, amfiteátre, staré továrne, vlečné člny, lúky aj ulice a divadlo sa vracia k jokulátorským koreňom. Začínalo predsa pod holým nebom, hralo pre hlučný a ľahostajný dav, ktorý muselo strhnúť emóciu, inak ho vypískali či zbili. A nám divadelníkom vtedy leto pripomenie, odkiaľ sme sa vzali a kam sa niektorí nemusíme a hádam ani nechceme vrátiť.
Stačí nám, že sme zalezení v čiernych dierach blacboxov a štúdií s diaľkovo riadenými svetlami, dokonalou tmou a zvukom z reprosústav. A keď musíme vyliezť na svetlo, škrípeme zubami.
Pre nás sú dva mesiace prázdnin Vynálezom skazy. Ako spisovateľ, ktorý najviac napíše v lete, si prajem, aby trvali čo najdlhšie. Ale ako divadelník poviem – už aby bolo po nich.