Dobré rady
Dobré rady do domácnosti ma nadchýnajú. Ani nie preto, že denne potrebujem bieliť záclony pomocou sódy bikarbóny, posýpať koberec strúhanou kapustou, aby nadobudol pôvodnú farbu, či kupovať citróny len preto, aby som ich šťavou odstránila stuchnutý pach oleja z panvice.
Zato topánku, raz ľavú, raz pravú, často strkám do mrazničky, aby som z jej podošvy ľahšie odlúpila žuvačku. Potvora, drží sa pevnejšie ako nové zákony. Ktovie, akú životnosť bude mať ten, čo v Česku zaviedli proti notorickým vypľúvačom rozžuvaných žuvačiek.
Pomôže? Nepomôže? Uvidí sa. Prinajhoršom sa vymyslí iný, veď ľudská tvorivosť je nekonečná. Je v nej miesto pre zákony proti nedisciplinovaným prežúvavcom. A tiež pre dobré rady do domácnosti.
Veď i ony majú svoju cenu a cestu, ktorú musel kreatívec prejsť, kým zakričal: Heuréka! Musel čeliť mnohým tvorivým krízam, kým sa mu podarilo zistiť, že keď okydá svoje zánovné auto rodinným balením majonézy, zbaví sa starých diaľničných nálepiek, čo mu zakrývali výhľad na cestu.
Škoda len, že sa nezachováva písomná dokumentácia vzniku takýchto receptov. Bolo by to zaujímavé čítanie. A tiež komerčné, takže zábavné, možno dobre napísané, a preto absolútne neprínosné pre slovenskú literatúru. Fuj, presne takto by ho uvítali jasnozriví skeptici, ochrancovia kvality a veľavážení kritici.
Nedali by tomuto komerčnému projektu ani takú šancu, akú dal istý ženáč svojej snehobielej košeli a manželstvu vo chvíli, keď v panike postriekal lakom na vlasy stopy milenkinho rúžu na golieri. Škvrna zmizla. Napriek všetkým zákonitostiam, ktoré kážu na podobné záležitosti útočiť kvalitným pracím prostriedkom kombinovaným s ešte kvalitnejším odstraňovačom škvŕn.
Aj preto neverím, že by jediný správny recept na to, čo čítať, pozerať, počúvať a ako zachraňovať podrážky topánok, slovenskú literatúru, manželstvo a snehobiele košele, malo len zopár uzurpátorov a neprajných kuvikov. Na to je tvorivosť priveľmi liberálna. A ľudia rôzni.