Urážky
Malý národ sa dá tak ľahko uraziť. Je to vyslovene vďačná práca. Je citlivý na vlastnú hrdosť tým viac, čím je menší. Vďaka tomu je zraniteľnejší ako národy veľké.
Poriadne uraziť možno iba malý národ. Musí byť stále v strehu, čulý, pripravený odrážať aspoň posmešky, ak už nie vojenskú agresiu. Neverí susedom a podráždi ho každá poznámka o oštiepkoch, feferónkach, pive či pápežovi, aby som ostal v regióne visegrádskej štvorky.
Veľký národ býva občas tiež terčom posmechu, ale kým mu to dôjde z nôh, do ktorých ho kopú, až do hlavy, vtip už dávno nebolí. Musí to byť čosi mimoriadne, aspoň na úrovni vyhostenia diplomatov, aby sa to veľkého národa dotklo. Žartovanie na svoj účet v románoch, vo filmoch a v divadelných hrách väčšinou veľkoryso prehliadne.
Hneď mi však napadá výnimka – protesty hitlerovského Nemecka proti Voskovcovi a Werichovi, ktorí sa v hre Osel a stín vysmievali ich vodcovi. Ale to bola urážka totalitného štátu, nie slobodného národa, tak to sa neráta.
Z uvedeného mi vychádza, že umenie, ktoré sa rozhodne kruto parodovať akýkoľvek ľudský zlozvyk a zlomyseľne ho situuje do konkrétnej krajiny, sa pragmaticky vysmieva najmä malým štátom. A tým je samo zbabelé. Napríklad filmový Borat a do krvi urazení Kazachovia. Keby Sacha Baron Cohen tepal do Francúzov, nikomu to nepríde smiešne. Francúzi sú predsa známi. Víno, syry, esprit, atď. Ale čo vie celosvetový divácky ignorant o Kazachoch? Nič. Preto s chuťou do nich!
Alebo do Poliakov. To práve nie je v európskom meradle najmenší národ, ale naši severní susedia boli už poriadne dávno terčom výsmechu. Francúzsky patafyzik Alfred Jarry už pred sto rokmi nazval svoju znamenitú grotesku na totalitu Kráľ Ubu alebo Poliaci. Odohráva sa v imaginárnom Poľsku, pre vtedajších divákov spoza Seiny v krajine exotickej. Pri francúzskom očarení Ruskom by Ubu pri Volge nefungoval. Aj keď predlôh tam žilo dosť – viď Gogoľov Revízor. Ale to je výsmech seba samých a ja píšem o smiechu zvonka.
Na koniec som si nechal hororový kinohit Hostel. Kam inam už ho mohli americkí filmári umiestniť ako na Slovensko? Veď ani Bush nevedel, kde na mape sme a mysliac na Slovinsko dohodol si s Putinom summit v Bratislave. A boli sme pätnásť minút slávni. Občas z tých urážok plynie aj úžitok.
Na druhej strane, keby nechcené sochy z Komárna a prezident, ktorého nepustia cez most, boli len vo filme, žilo by sa ľahšie. Škoda, že sa neurážame len umením.