Udreli mrazy
Ak by som mala zarytého mizantropa nadchnúť pre manželstvo a rodičovstvo, asi by som začala chválospevom na rodinný slovník.
To je presne tá zbierka jedinečných slov, ktoré vznikajú v určitej situácii a ktorým rozumie veľmi úzka skupina spriaznených ľudí. Z tejto kategórie pochádza naše rodinné sloveso holovičovať. Ak opustím sféry vzletného vyjadrovania sa, možno ho voľne preložiť, ako civieť do blba. Pre zrod slovesa holovičovať poslúžil príbeh o pani Holovičovej, ktorá denne vysedávala pred zapnutým televízorom bez toho, že by zmysluplne vnímala jednotlivé relácie či bloky reklám.
Sloveso holovičovať mi nedávno napadlo v súvislosti s knihou Petra Hoega Cit slečny Smilly pre sneh. Dlho som jej odolávala, keď však uprostred tohtoročných jesenných horúčav náhle udreli mrazy, bytostne som zatúžila spoznať množstvo označení pre sneh, ktoré poznajú Eskimáci a Smilla.
Kniha vraj patrí k tomu najlepšiemu z literatúry 20. storočia, napriek tomu som si ju len držgrošsky požičala. Zvyčajne autorovi dávam šancu na rozjazd, čo znamená, že určitý počet strán prečítam, aj keby som pri tom mala trpieť. Petra Hoega som tolerovala až po stranu dvesto desať. Potom prišlo holovičovanie. Stranu za stranou sa prehlbovalo. Možno však rovnaká diagnóza postihla aj prekladateľku, ktorá text spracovala. To však budem môcť posúdiť, až sa raz naučím po dánsky. Potom si tú knihu opäť požičiam. A možno ju prečítam na jeden šup bez toho, aby som čo i len jedinú stranu preholovičovala.