Virtuálna nuda
Je prirodzené, že rodičia sú neraz nekriticky očarení schopnosťami a inteligenciou svojich detí. Minule mi jedna mama tvrdila, že jej trojročný syn Enrique má mimoriadne vycibrený vkus a radí jej pri výbere oblečenia. Okrem toho, už ako ročný dokázal čítať, v dvoch rokoch hral na klavíri a nedávno ho zapísali na hokej a tiež na balet, talent vraj treba podchytiť už odmalička.
Enrique sa však zatiaľ nevie rozhodnúť, či raz bude lídrom NHL alebo tanečným sólistom, tak skúšajú oboje. Prečo by som takému niečomu nemala veriť? Preto, lebo som hnusná a pochybovačná? Áno, práve preto mám nárok na dôkaz. Pri najbližšej príležitosti som teda malému géniovi strčila pod nos časopis, zákerne, bez upozornenia. Prezentácia zlyhala. Chlapčekova mama sa najskôr ohradila tým, že pred cudzími sa jej Enrique hanbí. Potom povedala, že jej chlapček nemá náladu. A napokon, zvyšujúc hlas, urazene zaprskala, že nevidí nijaký dôvod na to, aby jej syn niečo dokazoval práve mne.
Onedlho po tomto incidente som kdesi čítala, že rodičia by okrem množstva krúžkov a vnemov podporujúcich tvorivosť, mali svojim deťom dopriať aj niekoľko hodín nudy. Spomenula som si na Enriquea, presne to by potreboval. Hoci aj preto, aby mal čas na to množstvo plyšákov, autíčok, autodráh, ceruziek a knižiek, ktorými je jeho detská izba naplnená od podlahy po strop. A tiež preto, aby si mohol búchať pokrievkou po podlahe a tĺcť varechami po hrncoch, len tak, nezáväzne a bez rizika, že ho okamžite posadia pred kompletnú súpravu profi bicích nástrojov a zaplatia mu najlepšieho učiteľa v okolí. Človek si totiž najviac váži to, k čomu dospeje vlastným poznaním, objavovaním, zdolávaním prekážok. A jednou z ciest môže byť skutočne aj nuda.
Corpus delicti poskytla naša dcéra. Smutná, bez nálady, v školskom klube vraj skolaboval komp. Katastrofa! O to horšia, že melanchólii podľahli všetci. Kolektívne trpeli a nudili sa – deň, dva, takmer týždeň. Ibaže potom si milé detičky uvedomili, že virtuálna realita je fuč. A že ju treba niečím nahradiť. Žeby fantáziou? Vlastnou? Celkom sa im to podarilo. Teraz už len zostáva dúfať, že ten počítač naveky zapadne prachom a nedočká sa resuscitácie ani svojho náhradníka. Bojím sa však opaku. Minule som totiž na chodbe pred školským klubom začula, že sa našiel štedrý sponzor, ktorý deťom chce venovať televízor s videom. Aby sa po vyučovaní, chúdence naše, nenudili.