O vedcoch
Ak ešte po svete chodí ktosi, kto verí, že vedci sú iba bandou darmožráčov, navyše suchopárnych, nudných a odmeraných, nasledujúce riadky nech sú mu dôkazom, aký nedozerný je jeho omyl.
Viem, o čom hovorím. Hoci sa nepokúšam pochopiť všetko, čo sa mi ponúka prostredníctvom vedeckých separátov môjho muža (a mám ich okolo seba neúrekom, povaľujú sa po celom byte), tá tvorivosť z nich sála. Vnímam to tak možno preto, lebo sa často rozprávame. Aj o tom, kto z nás na čom práve pracuje, o čom premýšľa, čo by chcel zmeniť. Spočiatku, pred rokmi, síce nejaký čas trvalo, kým som zvládla základné slová vedeckého žargónu a najmä, priznávam bez červenania, kým som pochopila, čo vlastne môj muž skúma, báda a načo to všetko je. Som taká, potrebujem počuť, či sa výsledok nejakého usilovania bude dať pretaviť aj do praktického, najlepšie masového využitia. A nie som sama. Lebo keby to bolo inak, vedci by sa viac mohli venovať získavaniu výsledkov a nie financií na svoje projekty. To tu však nechcem hádzať na Petriho misky.
Tvorivosť vedecká ma nadchýna. Už len napríklad tým, ako sa dá pri všetkej úcte seriózneho vedeckého bádania zvečniť milovaný alebo nenávidený človek. Presvedčil o tom Carl Gustav Linné, švédsky botanik. Žil pred riadnou desiatkou rokov a ľudstvu zanechal zoznam vedeckých názvov zvierat a rastlín. Medzi nimi je aj kvet menom pakost smradľavý, po latinsky Geranium robertianum. Linné ho však takto nenazval preto, lebo tým chcel vyjadriť svoje nehynúce city k akejsi Roberte a zabezpečiť jej tým nesmrteľnosť.
Geranium robertianum je o nejaký ten kúsok vedľa. Jednak preto, lebo meno má po Robertovi. A jednak preto, lebo ten Robert nebol žiaden Linného miláčik, ale úhlavný nepriateľ. Musel ho mať riadne v zuboch, pretože pakost je síce krehká, ale poriadne smradľavá rastlina. Medzi Linného epigónov by som určite zaradila českého zoológa Josefa Kratochvíla. Ten pre svoje pohŕdanie, ktoré sa týkalo zoológa a polyhistora Absolona, využil pri svojom objave nového druhu jaskynného živočícha – nazval ho Serena absolona. Ale aby som spomenula aj nejaké pozitívne city či vášne, zaujímavé je nadšenie, aké anglický entomológ B. Fisher prejavil k internetovému navigátorovi: svoj objav, čiže nový druh mravca, nazval Proceratium google. Existujú vari výstižnejšie dôkazy toho, že aj za vedeckými objavmi, menšími i tými fenomenálnymi, stoja obyčajní smrteľníci? A s nimi ich lásky, vášne a tiež zmysel pre humor.