My / vy
V záplave ankiet, čo sme kto robili v novembri 1989, mi chýbala otázka, čo sme vtedy nerobili.
Napríklad sme neurobili nič pre označenie komunistickej strany za zločineckú organizáciu. Za to, čo štyridsať rokov robila, aj za to, čo neurobila. Ani sme jej bývalých predstaviteľov nepostavili mimo akúkoľvek možnosť byť volenými a zastávať funkcie v úradoch nového štátu. Chyba. Naša / moja.
Čo ešte? Že sme neurobili dôsledné lustrácie a tým dopustili krajinu zamorenú eštebákmi, dnes transformovanými na poslancov a podnikateľov. Že sme aktívnu politiku nechali robiť niekoľkým intelektuálom, ktorí boli odvážnejší než my – to ostáva stále ich hviezdnou hodinou. Ale že sme im v prvých politických krokoch okrem sympatií nijako nepomohli, to už také hviezdne nie je. Pre nás / pre mňa.
Že sme nezabránili nástupu pragmatických hyen. Že sme odmietli byť členmi všelijakých koordinačných výborov s tým, že na to nemáme chuť a že politika aj tak vždy ostane bahnom. Ako by vyzerala dnes s väčšou účasťou slušných ľudí, za akých mužov Novembra považujem / považujeme, možno iba hádať. Asi rovnako zle, ale menej zle.
Čo ďalej sme neurobili? Boli sme prinežní. Boľševik sa zľakne iba sily, ale my sme boli len sila krátkodobá, vzídená z množstva. Keď sme sa rozišli do svojich životov, ostali sme zraniteľnými jednotlivcami.
A ďalej? Neobchodovali sme hneď so svetom, nemali sme čas, zvonili sme kľúčmi. Nedoviezli sme vtedy kamióny lacných počítačov z Ázie, aby sme ich o pár dní predali podnikom, v ktorých sme pracovali ako včerajší „zvonári“. A nezarobili sme tým svoj prvý milión.
Aj sme prestali stávať každý štvrtok pred Českou knihou, kam vtedy chodievali knižné novinky, pretože trh už bol zaplavený dielami disidentov, ktoré sme prestali čítať skôr, než sme si z nich stihli vziať ponaučenie. Potom sme prestali chodiť aj do divadiel ako diváci a budúce seriálové hviezdy, odkázané len na javiská, začali horúčkovito študovať Čechova, Havla, Ionesca… so zanietením, aké sa už nikdy nezopakuje.
Ale inak sme aj čo – to stihli urobiť a všeličo sa zmenilo k lepšiemu. Veď aj tento článok vychádza v novinách, ktorých prapredchodca býval tlačovým orgánom totalitnej politickej strany a my / vy sme ho pred novembrom 1989 nekupovali, nečítali a ani za žiadnu cenu doň nepísali.