U nás taká obyčaj
O veľkonočných obyčajach vie Wikipédia svoje. Podľa nej sa napríklad Nóri veľkonočne vybláznia nielen pri lyžovaní, ale aj pri hľadaní vrahov. Áno, vrahov, ale nie tých biblických. Pre Nórov sú súčasťou jarných sviatkov rôzne príbehy s kriminálnou zápletkou, na ktorú životom doplatí minimálne jedna obeť.
Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Zabijakov, krvi a vrážd sú plné denníky, časopisy, ale objavujú sa aj na takých triviálnych nosičoch, akými sú tetrapakové obaly na mlieko. A Nóri, unavení lyžovačkou, po večeroch zamestnávajú svoje mozgové bunky.
Niečo na tom je, nehlivieť, ale posilňovať telo i ducha. V našej rodine tomuto antickému prístupu vzdávame hold na trhoch.
Do úmoru chodíme medzi stánkami a všetkými zmyslami vstrebávame atmosféru, ktorá veľkonočne vyžaruje zo všetkých pultov s rýchlenými reďkovkami, hlávkami šalátu a zväzkami cibuliek. Žasneme nad vynaliezavosťou výrobcov cukroviniek, čokoládových figúrok a plyšovej hydiny. Akurát s jedným bol dlho problém: ako zrozumiteľne vysvetliť nášmu malému synovi, na čo sa používa korbáč.
Keďže u nás doma sa tradičným veľkonočným radovánkam neoddávame, dieťa nechápalo zmysel toho, prečo dievča či ženu plieskať po chrbte, po nohách a hlave a najmä, prečo by sa takto týraná osoba mala tváriť, že ju to baví, že je šťastná a že keby zostala nevyšibaná, tak podľahne návalu smútku a podlomí to jej krehké sebavedomie.
Skúsili sme teda symboliku veľkonočného korbáča nahradiť inou. Konkurz napokon vyhralo hľadanie veľkonočných vajíčok, čo po záhrade či na iné vybrané miesta trúsi veľkonočný zajac. V tej hre nie je žiadne násilie, dieťa je na čerstvom vzduchu, hýbe sa a navyše namáha aj mozgové bunky.
Syn bol nadšený. Najmä keď v jednom z úkrytov objavil kindervajíčko. Potom sa to však začalo. Chcel poznať dôvody, ktoré veľkonočného zajaca vedú k tomu, aby sa takto správal. A prečo distribuuje práve vajíčka, keď to nie je v jeho kompetencii?
Bolo to náročné, keďže neexistoval dostatok informácií na to, aby sme vysvetlili správanie imaginárneho zajaca a podporili tým utuženie prebranej tradície. Zdá sa však, že situácia sa tento rok vyrieši. Náhodou som si totiž vypočula úryvok z rozhovoru nášho syna a jeho kamaráta. Práve plánovali, ako sa na Veľkonočný pondelok stretnú pri potoku, kde do vedier naberú vodu a oblejú ňou spolužiačku.
Nuž občas ani ten najlepší rodičovský úmysel neodvráti hlas krvi a návrat ku koreňom.