Morálne balvany
Tento týždeň sa pre mňa niesol v znamení morálnych balvanov. K tomu, aby jeden z nich privalil moju dušu, som prispela sama.
Začalo sa to tým, že som zašla k tete na kávu. Vlastne nie, nie, začalo sa to tým, že som sa rozhodla, ešte dávno, pred rokmi, stať sa matkou. Čiže spoluzodpovednou za svoje deti. Za to, keď teraz jedno z nich rozbilo porcelánový hrnček. Horúca káva sa okamžite rozliala a vzápätí aj vpila do koberca. Pôvodne bledého ako moja tvár tesne predtým, ako som očervenela.
Hnevom na svoje rozjašené dieťa, na seba, že som ho viac nekrotila a tiež na to, že som vôbec dostala chuť na kávu. Tak trošku som v duchu obvinila aj svoju tetu, prečo ten vzácny porcelán nenecháva vo vitríne?! Prečo ho vytiahne a servíruje v ňom kávu, hoci vie, aké dokážu byť deti?!
Mala som na výber viacero alternatív, ako zareagujem. Mohla som sa tváriť, že to nie je môj problém, veď dieťa je dieťa, potrebuje priestor a nedokáže oceniť vzácny porcelán. Rovnako som však mohla spustiť pátraciu akciu po všetkých starožitníctvach a záložniach a hľadať dovtedy, kým by som nezohnala aspoň podobnú, keď už nie rovnakú šálku.
A ešte som mohla byť na seba taká prísna, že v rámci kajania sa by som si zakázala piť kávu. A tento trest by som sprísnila ad absurdum a povýšila by som ho na neodvolateľný a doživotný, možno dokonca ako prekliatie, prenášajúce sa z pokolenia na pokolenia.
Moja teta by mi však nič také nedovolila. Viem to. Napriek tomu ma to ťaží. Taký morálny balvanček, ktorý tam bude ležať ešte dlho, aby mi pripomínal, že svoje dieťa by som mala viesť iným smerom. Tak, aby cítilo ľútosť nad tým, keď niekomu ublíži. Keď niečo zničí. Aby v dospelosti dokázalo prijať a niesť aj ten najťažší balvan na duši.
Nechcem súdiť a metať kamene naokolo. Len nechápem, ako sa môže verejne a zbabelo zriecť svojho morálneho balvana vodič, navyše veriaci, ktorý pre bezohľadnú jazdu zabil. Iného. Dieťa.
Na druhej strane, možno sa čudovať jeho reakciám a postoju? Veď hlava cirkvi, najvyššia svetská morálna autorita, ku ktorej sa nezodpovedný vodič hlási, sa tvári, že z postu ho nedokáže vytlačiť ani hotová lavína škandálov hovoriacich o zneuctení. Iných. Detí.
V čo tu ešte možno veriť? Asi už len vo fanatizmus tých pobúrených, ktorí riešenie berú do vlastných rúk.