Skúsenosti
Skúsenosť je neprenosná. Veď ako inak zhodnotiť to, že sa ľudia nedokážu poučiť z príbehov všetkých tých nadšencov, ktorí hromadne opustili svoje mestské byty a odsťahovali sa na vidiek za vidinou pokojného života? Napĺňať si svoje sny.
A časom zistiť, že čerstvý vzduch, ticho, idylické vzťahy so susedmi a panenská príroda síce nie sú len pojmami, ibaže aby ich zažili, museli by sa izolovať od civilizácie, čo najmä pri deťoch a ich školách a krúžkoch neprichádza do úvahy. A tak sa útek na vidiek napokon väčšinou končí opätovným sťahovaním – späť do mesta.
Po dlhšom či kratšom čase, to záleží na ochote priznať chybu a kapitulovať nielen v súkromí, ale aj na verejnosti. Priznať nechuť bojovať s nástrahami, s nepoznaným. A toho je skutočne dosť. Už len všetok ten bodavý, cicavý či aspoň bzučiaci hmyz, aký na neznalého striehne od svitania do polnoci, takže záhradný nábytok sa stáva rekvizitou a rodina naďalej raňajkuje, obeduje a oddychuje v bezpečí štyroch stien.
Bazén? Áno, veľmi príjemná predstava, ibaže len čo nadobudne reálnu podobu, stáva sa ďalším adeptom na vyčerpávajúcu starostlivosť. Kúpanie v domácom bazéne? To úplne znechutí nekonečná zmäť prikázaní – prečo tam lezieš s pieskovými rukami, nebehaj bosý, vo vode je to potom samá tráva a lístie, nešpliechaj, zamočíš omietku… Napokon sa rodina aj tak vyberie na verejné kúpalisko, kam sa v zápchach, brodiac sa topiacim asfaltom, meter po metri doplazí autom.
Záhrada pri dome je samostatnou kapitolou. Kým človek nakúpi a nazvláča tie kopy náradia, zoženie a naštuduje literatúru, tak ho to natoľko vyčerpá, že potrebuje dovolenku. Minimálne trojtýždňovú, počas ktorej všetko zelené na tom krvopotne obrobenom, zasiatom, zavlaženom kúsku totálne vyschne či podľahne nejakej hmyzej, mimoriadne kreatívnej deštrukčnej činnosti.
Nad týmto a všeličím iným sa denne zamýšľam. Najmä v situácii, keď očami hypnotizujem oblohu so sivými mrakmi, aby sa z nich nespustila ďalšia prietrž a cez uvoľnenú škridlu nám nezatieklo rovno do postele, čomu by sa dalo zabrániť, ibaže ja trpím závratmi a môj muž fóbiou z výšok.
Alebo vtedy, keď sa k domu brodíme vysokou trávou, takže náš pes dostal na krk zvonček, aby sme ho dokázali lokalizovať. No a keď polievam bazalku a paradajky, myslím tiež na to, že úrodu si opäť neužijeme, lebo práve v tom čase budeme na dovolenke. Na tieto náreky však nemám copyright. Počula som ich už mnohokrát. Ako aj to, že skúsenosť je neprenosná.