Generačné odkazy
Pred dedinským obchodom stáli ženy. Bola som štvrtou v ich kruhu diskutujúcich. No, spájať slovo diskutujúca s mojím príspevkom – dve rozvinutejšie vety a kopec citosloviec – je zveličovaním. Ibaže k ich téme som nemala čo povedať. Veď s našimi susedmi nemám žiadne konflikty, lepšie povedané, žiadne fatálne konflikty. A vysoký múr, ktorým by sme si preventívne a pre istotu obohnali dom? Nad tým len mávnem rukou.
Rovnako sa svojich troch známych nepýtam a nerozpitvávam ďalšie príčiny ich rozčarovania z toho, prečo sa zdanlivo sebavedomí prišelci všemožne a nielen múrmi izolujú od zdanlivo sebavedomých domorodcov a odmietajú sa asimilovať. Na vysoké hradby, valy s vodou či divými zvermi, ktorými ľudia odjakživa obkolesovali svoje honosné paláce, osady a mestá, však myslím ešte aj doma. Vtedy, keď cestou do záhrady zbadám prázdne miesta po ozdobných tekviciach, ktoré si tam vysadil syn, a tiež svoje zmrzačené záhony popínavých ruží.
Ešte som si nezvykla na zmenu, čo sa udiala počas dvoch týždňov, čo sme neboli doma. Ešte stále mi chýbajú tie životaschopné šľahúne, ktoré nerešpektovali hranicu plota a zvrchované územie našich susedov. Tí to s našimi ružami a tekvicami vybavili po svojom. Cvak, cvak, šmik, šmik, až z nich zostali len mŕtve prúty a poplazy usychajúce tam, kde dopadli. Tam, kde ich cez nízky plot nahádzali susedia. Tam, kde som ešte pred dvomi týždňami pestovala krehké astry, cínie, rudbekie.
Viem, mohla som sa rozohniť, vbehnúť do kúpeľne a tvár si pomaľovať krikľavými farbami, aby som vzápätí s bojovým pokrikom vyrazila za susedmi. Ale… nechcelo sa mi. Letargia, to bol ten pravý dôvod, prečo som namiesto halali začala krotko zbierať mŕtve výhonky tekvíc a ruží. Keďže som však aj tentoraz v tej ilegálnej akcii obsedantne pátrala po nejakom vesmírnom význame, spozornela som, keď sa mi krátko nato dostal do rúk istý text. Písalo sa v ňom, že každá doba má niečo svojské, niečo, na čom si najskôr podvedome a neskôr cielene zakladá, až si to adoptuje a povýši na odkaz ďalším pokoleniam. Zaujímavá myšlienka. Ťažko však uveriť tomu, že odkaz mojej generácie bude prepchatý iba okupantmi, zákernosťou, ilegálnym odbojom, letargiou a múrmi.