O číslach: Informatizácia
Pomaly každý týždeň si v novinách môžeme prečítať, ako boli za predchádzajúcej vlády predražované "informatizačné" zákazky. Nerobím si ilúzie o tom, že by štátne objednávky vo všeobecnosti nebývali zdrojom na prilepšenie straníckych či osobných vreciek. Tie informatické majú však svoje špecifiká. Zvlášť čo sa týka softvéru.
Nie je nič nepredstaviteľné, ak sa v súťaži najdrahšia ponuka líši desaťnásobne od najlacnejšej. A je veľmi otázne, či by mal dobrý gazda automaticky vyberať len podľa ceny. Ponuky sa môžu líšiť v množstve parametrov, ktoré sa dosť dobre všetky nedajú zahrnúť do súťažných podmienok, ale môžu výrazne ovplyvniť kvalitu produktu (tú momentálnu, ale aj možnosti úprav v budúcnosti).
A tu je prirodzený priestor pre tvorivých stranícko-štátnych zaobstarávateľov. Softvérový priemysel má navyše ďaleko k zrelosti – i napriek istému pokroku – štandardizácia, ako ju poznáme z iných oblasti, je preň pojem neznámy, a tak sa zákazníci často menia na obyčajné dojné kravy, závislé od ľubovôle dodávateľa – keďže prejsť na „nový systém“ je spravidla časovo a finančne ešte náročnejšie.
Cena našej informatizácie však nie je jej jediný problém: občan nemá pocit, že by mu zjednodušila život adekvátne súčasným technologickým možnostiam ani že by zlacnila štátnu správu.
Aby som sa však neponosoval len na štátnych úradníkov. Žiaľ, ani naša najstaršia univerzita, kde pracujem, nie je na tom s informatizáciou veľmi slávne. Dva najväčšie informačné systémy, ktoré zaviedla – na ekonomickú a študijnú agendu, privádzajú do zúfalstva najväčšiu skupinu používateľov – pedagógov (a v prípade druhého i študentov).
Riešitelia grantov môžu len snívať o jednoduchosti internet-bankingového softvéru aj v tej najposlednejšej banke (intuitívny, bez potreby čokoľvek inštalovať, absolvovať školenia či študovať obsiahle manuály, aby zistili, koľko peňazí a na čo minuli).
Akademický informačný systém predstavuje zas len dodatočnú záťaž pre pedagógov a svojím odpudivo neintuitívnym a neohrabaným používateľským rozhraním je technologickým výsmechom doby.
V ankete medzi prvákmi – študentmi aplikovanej informatiky – to bol najnegatívnejší prvý zážitok z novej školy. (Mimochodom, iste aj také veci svojou trochou prispievajú k tomu, že v Brne študuje informatiku viac slovenských študentov ako v Bratislave).
O pár dní máme voľbu rektora. Ten nový na rozdiel od ministrov určite nebude predchodcu kritizovať, že za informatizáciu zaplatil priveľa peňazí – ako danajský dar nám oba systémy „zadarmo“ popodstrčilo ministerstvo a rektorát len strčil hlavu do slučky. O to viac času a energie bude mať na rozmýšľanie, ako sa to stalo, a hlavne čo ďalej.