Stĺpček: Bim bam bom
Práca na festivale Poézia Cassovia ma po dlhšom čase opäť zaviala do mesta, kde som pred rokmi študoval – do Košíc.
Mesto sa naozaj mení každým rokom k lepšiemu a najväčšie historické centrum na Slovensku je viac-menej kompletne zrekonštruované a tak môžu návštevníci obdivovať nádherné architektonické diela od gotiky až po funkcionalizmus.
Reštaurácie, kaviarne a iné „občerstvovacie“ zariadenia sú určené na rozdiel od Bratislavy občanom mesta, a tak väčšinou nevyzerajú ako útroby vesmírnej lode Enterprise a nepodávajú tam amarouny za cenu týždňového platu šičky z Hencoviec, ale jedlá, aké poznáte napríklad od babičky.
Získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013 dalo mestu ďalšiu akceleráciu, takže v ňom dnes sídlia dve relevantné kultúrne centrá – Kasárne Kulturpark a Tabačka Kulturfabrik, ktoré bohužiaľ hlavné mesto nemá. Zdá sa teda, že sa všetko uberá správnym smerom a Košičania to za tri roky poriadne „rozbalia“. Stačí držať kurz, dotiahnuť veci a popracovať na detailoch.
Na jeden takýto „detail“ som narazil v Urbanovej veži, nepochybne jednej z dominánt Košíc. Pri jej základoch sa začiatkom minulého storočia vybudovala arkáda, ktorá ukrýva náhrobné kamene z dómu a zo zaniknutého stredovekého cintorína. Tieto stély sú vtesnané do muriva veže a záujemcovia o históriu by mohli, lúštiac latinské nápisy, obísť pod arkádou celú vežu, keby im cestu nezahradili z obidvoch strán vchodu mreže. Tie sú súčasťou malých priestorov, v ktorých sa skrýva antikorový výčapný pult a obria chladnička od najznámejšieho výrobcu sladkej hnedej chemikálie, ktorou sa nevedno prečo nadája polovica planéty. Nechcel som veriť vlastným očiam a očividne ani môj kolega, ktorý sa opýtal, či náhodou nejde o inštaláciu súčasného umenia a rozbehol sa hľadať popisku. Samozrejme ju nenašiel.