Hazardné hry
Začalo sa to nenápadne. Niekoľko neskorých večerných príchodov domov, niekoľko vynechaných vyučovacích hodín, predvolanie rodičov do školy. Ešte stále sa však nič nedialo.
Prvé zemetrasenie nastalo, keď to darebné dieťa miesto seba jeden večer domov doručilo iba správu: Neprídem, prespím u kamošky. Čo s tým? Nič, veď puberta sa raz pominie a z darebného decka bude hádam opäť to príjemné, usmievavé a poddajné stvorenie, ktoré má plno záujmov, dobre sa učí a má to šťastie, že s rodičmi ho spája kamarátsky vzťah. To sa utrasie.
Puberta však mala iné predstavy o tom, kto a čo sa bude triasť. A tak postupne pribudli pokuty z dopravného podniku a zároveň súdne zásielky o zvýšení a ďalšom stupňovaní pôvodnej sumy za pokutu. Okrem toho, rodičia toho darebného dieťaťa dostali nové predvolanie, tentoraz k riaditeľovi školy, kde sa dozvedeli o podmienečnom vylúčení svojho potomka. Navyše z rodinnej šperkovnice záhadne zmizli náušnice, zlaté zubné korunky i prsteň po starej mame a z domácej kasy zopár desiatok eur. To už sa nedalo zabrániť zrúteniu systému.
Nastala doba temna. Žiadne vychádzky, internet, televízia, ale zato dočasné pozastavenie vyplácania vreckového. A na tie pokuty si zarobíš, hrmel otec darebného dieťaťa. A obedy ti budem platiť ja, aby si tie peniaze nepreflákala, blýskala mama darebného dieťaťa. A darebné dieťa? Utieklo z domu. Cez okno svojej izby, hromozvodom z prvého poschodia až na ulicu. Kým sa rodičia najskôr upokojili a potom postupne, nadránom a do ďalšieho večera vystresovali od strachu, že ich darebné dieťa zmizlo v divokom svete, prišla ďalšia správa: Nehľadajte ma, žijem, prídem. V takej chvíli sa človeku pred očami mihne celý život. A z tejto retrospektívnej prehliadky sa ako zo sutín vynárajú situácie, keď bolo treba inak rozmýšľať, konať, viesť.
A pochyby. Boli sme málo dôslední? Stavali sme málo mantinelov? Stavali sme vôbec nejaké? Boli sme azda málo prísni? Priveľmi liberálni? Možno. Tvrdí sa, že dnešné deti sú generáciou príživníkov. Parazitov. Pravdou však zostáva, že výchova dieťaťa je v každej spoločnosti a v každom zriadení iba ruletou. Ruletou, kde nikto vopred netuší, na ktorom políčku zastane rozkrútená guľôčka. A či vôbec zastane. Či sa v tej rýchlosti úplne nevykoľají z dráhy a nezmizne kdesi v nenávratne.