O číslach: Návrat k prírode
Napodobňovanie schopností človeka strojmi je pre ľudstvo odvekou výzvou. Či už bola motivácia len teoretická – ako jeden zo spôsobov skúmania našich schopností, alebo úplne pragmatická – mať v strojoch lacného a neúnavného pomocníka, náhradníka či zabávača.
V tejto súvislosti sa nedá nespomenúť bratislavský rodák, konštruktér a vynálezca Johann Wolfgang Ritter von Kempelen. Hoci bol autorom množstva užitočných zariadení (napr. banské čerpadlo, písací stroj pre nevidiacich, bratislavský pontónový most), viac sa do povedomia verejnosti dostal jeho hovoriaci stroj (imitoval ľudskú reč) a Turek (šachový automat). Neskôr sa ukázalo, že za zariadením, ktoré zabávalo Európu v 18. storočí, stáli schopnosti živého šachistu, no to neznižuje vedecký prínos Kempelena.
Mimochodom, obe tieto úlohy boli výzvou pre ľudstvo ešte ďalšie storočia. Tú druhú úlohu možno považovať za vyriešenú – počítač firmy IBM Deep Blue 11. mája 1997 zvíťazil v turnaji nad úradujúcim majstrom sveta v šachu Garrim Kasparovom. V schopnosti hovoriť už počítače tiež značne pokročili – napríklad populárna elektronická čítačka Kindle vie sama čítať anglické texty na slušnej úrovni. A hoci počítače zvládnu napodobniť či prekonať schopnosti človeka ešte v mnohých ďalších oblastiach, stále sa nájdu veci, na ktoré sú prikrátke, hoci ich zvládne i malé dieťa (napríklad vycítiť zlú náladu matky) či dokonca jednoduché organizmy. A tak živá príroda ostane pre informatikov ešte dlho zdrojom podnetov.
Nedávno som sa vrátil z konferencie venovanej práve biologickým inšpiráciám v informatike. Bolo úžasne zaujímavé počúvať, kde všade v prírode sa dá učiť: od buniek cez mozog až po správanie sa spoločenstiev jednoduchých organizmov či ľudských sociálnych sietí. Vznikajú nové biologicky inšpirované typy počítačov a algoritmov. Voľakedy sme mali prakticky len jeden (von neumannovský) typ počítača pozostávajúci z procesora a pamäte. Napriek tomu, že sme vedeli jednoducho zvyšovať jeho výkon – zvýšením rýchlosti procesora a zväčšovaním veľkosti pamäte, čoskoro sa ukázalo, že na veľa úloh je nevhodný: musel sa programovať – mal ťažkosti s učením a len veľmi ťažkopádne dokázal imitovať decentralizované činnosti.
Ako alternatívu teraz máme neurónové siete, membránové počítače, rôzne siete agentov či ešte jednoduchších entít a pod. Pre informatika sú výzvou aj prírodné algoritmy – ako dokážu napríklad malé ryby vytvárať mohutné a veľmi flexibilné zoskupenia slúžiace na pomýlenie predátorov, či ako sa vedia zosynchronizovať niektoré druhy svetielkujúceho hmyzu, aby i na veľkú vzdialenosť vedeli vydávať sexuálne signály. Inšpiráciou môže byť aj pohyb más spoluobčanov chtivých silvestrovských osláv i už menej koordinovaný pohyb dooslavujúcich cestou domov. Medze sa nekladú, kde všade v „prírode“ sa dá chodiť po nápady. Tešme sa, ako nám raz budú uľahčovať život a zároveň si prajme, aby nám v novom i tých ďalších rokoch neubrali z našej slobody.