Vďaka Pražanom
V rade dôležitých udalostí zarezonoval minulý rok v kultúre dokumentárny film Juraja Johanidesa o scénografovi a výtvarníkovi Alešovi Votavovi – Múry sú vysoké a hrubé.
Otvorený, hlboký a citlivý dokument o charizmatickej osobnosti Aleša Votavu mal premiéru v máji 2010. Vtedy jeho skrátenú verziu odvysielala STV. Neskôr sa párkrát objavil na komorných filmových prehliadkach a dosť.
Film, popretkávaný osobnými výpoveďami Aleša Votavu a jeho blízkych, sa však stal aj oslavou jeho tvorby. Nešetril obrazovým materiálom k scénografickým prácam, ktoré od roku 2001, keď Aleš Votava po ťažkej chorobe zomrel, postupne odišli spolu s inscenáciami zo slovenských a českých divadiel…
Veľká časť dokumentu patrila jeho realizácii scény k Pucciniho opere Tosca v Národnom divadle v Prahe. Premiéra v roku 2000 v réžii Vladimíra Morávka vyvolala rozporné reakcie. Kritika písala o kontroverznom predstavení, vyčítala mu celý rad údajných nedostatkov. Lidové noviny sa neštítili unavene napísať, že je „vyslovene špatné“.
No diváci mali diametrálne odlišný názor. Príťažlivá koncepcia, v ktorej scénický rukopis Aleša Votavu zohral jednu z rozhodujúcich úloh, zaujala milovníkov opery na dlhé roky.
V utorok však, žiaľ, aj táto nápaditá, výtvarne odvážna Tosca zaznie v pražskom Národnom divadle naposledy – 11. januára 2011 bude mať po viac ako desiatich rokoch (!) derniéru.
Vďaka Pražanom za vyhranený vkus.