Stĺpček: Tresky-plesky
Ples v opere, ktorý odštartoval plesovú sezónu, má pripomínať ten vo Viedni, ktorý organizuje mesto. Starý ples - apetitlich spoločnosť i jedlo, vplyvní Rakúšania tu uvádzajú do sveta dcéry a synov. No slovenskej smotánky je pomenej. Navyše skysla.
Akýsi čudný šľahačkovo-pomarančový výbor vie, kto na ples patrí. Zabávači, herečky, podnikatelia, politici, malé a veľké ryby, víťazi tanečných súťaží a moderátori. Červený koberec toho unesie! Na konci koberca by sa predstavenie Ples v opere pre obecenstvo malo skončiť (veď divadelné predstavenie vidia iba tí, čo majú lístky, a nesnímajú ho na veľkoplošnú obrazovku, nech by bolo akékoľvek výnimočné).
U nás práve tu začína – pozrite, sa ako sa páni zabávajú! Ten nemá vychovanie, tá má nanič šaty, málo flitrov, ale playmate je fajn, keď má vedľa seba vplyvného partnera. Národ žasne – pri veľkoplošnej obrazovke aj doma – pri tých televíznych. Ples mal byť radšej na Silvestra. Pripomenul totiž časy, keď v telke bežali silvestrovské programy v štýle Ein kessel buntes s polnočným prípitkom provinčných hlásateľov.
Opera je chrám, kde je doma umenie. No zaplavili ho obchodníci s rozličným tovarom. Ježiš v chráme poprevracal stoly a vyhnal obchodníkov. Smotanovo–oranžový výbor ich pozval a strčil na námestie, kde už kľúčmi dlho nik nezvonil. Ľudia tlieskajú a chýba niekto, kto zakričí, že kráľ je nahý a asi mu kvapká na karbid. V štáte smrdí, rovno z opery to tiahne. Všetko by malo byť v poriadku, ale nie je, národ toho znesie viac ako koberec.