Stĺpček: Marcová lúpež
Ráno mi zavolala naša pani riaditeľka, že vykradli knižnicu. Takmer som sa potešila! To sú čitatelia! Poroztĺkajú okná, riskujú život, dobrú povesť a čojaviemčo sa ešte dá riskovať, a idú na vec! Je marec, mesiac kníh aj knižníc, oslávili ho po svojom! Nekonalo sa, vzali iba peniaze a narobili škodu väčšiu ako to, čo ukradli. Knižnica nie je banka! Pol dňa sme upratovali, zberali črepy a konšpirovali - každý pokiaľ mu jeho čitateľská a divácka skúsenosť či letora dovolili.
Keď kolega kladivom vyrážal z obločných rámov zvyšky skla a ono s rinčaním padalo na zem, zabolelo ma niekde pod solarom a bolo mi do plaču. Nemám rada rozbíjanie skla. Nemám rada rozbíjanie oblokov. Ešte ako študentka som hocikedy uchmatla knižku v antikvariáte, nemala som na ňu peniaze a strrrrrašne som ju chcela mať, považovala som ju za výborný čitateľský úlovok, šup s ňou pod kabát, srdce mi bilo ako kolibríkovi, svrbel ma jazyk, potili sa mi dlane a keď som vyšla na ulicu takmer som skákala od radosti.
Je marec, do nášho detského oddelenia v knižnici teraz chodí viac detí ako inokedy, zapisujeme nových čitateľov jedna radosť, privlečieme aj naozajstných spisovateľov, že pozrite sa, toto sú oni, tí čo píšu knižky, snažíme sa im sprostredkovať radosť z písania a ešte väčšiu radosť z čítania, dôležitosť tohto úkonu, ktorý by mal byť pravidelný ako čistenie zubov, takmer každý deň asi tridsiatim malým zúfalcom a ich pani učiteľke sprostredkovávam vlastnú radosť a potešenie z dobrej knižky, sama im vypisujem prihlášky a hľadám knihy, viem, že je to neprenosné, ale jedného dvoch možno drapnem a nakriatnem, a tak sa nevzdávam! Ešte stále som optimistka, môj optimizmus sa však zmenšuje, len čo zazriem, čo si deti požičiavajú, keď pustím správy alebo rádio. Ukáž Slovákovi knižku, dá on ti, písal kedysi dávno Jonáš Záborský! Naozaj dávno! Nevzdávam to, ukazujem, dávam tým malým do tela!
Keď do pekla, tak na paripe! Byť zlodejom, šla by som na banku! Keby som „robila“ knižnicu, vzala by som si aj knižku! Aby sa nepovedalo, že nečítame!