Stĺpček: Astronóm
Dnes sme v knižnici besedovali s astronómom. Prekvapilo ma, koľko tretiaci (!) o astronómii vedia! Z rukáva vysúkali názvy súhvezdí, o čiernych dierach a bielych trpaslíkoch vedeli toľko, že aj sám astronóm zažartoval, že keď si v observatóriu nebudú vedieť dať rady, prídu sa s nimi poradiť.
Dojalo ma, ako to, čo vidíme večer na oblohe, už vlastne bolo a možno dnes je inak, bieli nefarební trpaslíci odrážajúci svetlo, názvy planét a súhvezdí, ktoré si chodia po mená do gréckej mytológie a napokon meteority, ktoré dopadajú na zem v podobe kovových kameňov.
Na konci besedy sa rozdávali darčeky. Plagáty a pohľadnice Saturnu, Mesiaca, astronomického observatória… Pri mojom stole, celkom mimo od ostatných, sedel chlapec. Pýtam sa, a ty prečo tu sedíš, prečo si nejdeš sadnúť k ostatným, veď nevidíš obrázky, ktoré si pozeráme. Ja vždy vyrušujem, povedal mi chlapec, nesmiem sedieť pri ostatných! Vzala som jeden plagát, o tie bol najväčší záujem, a jednu pohľadnicu a strčila tomu rušičovi. Na vysvetlenie som mu pošepkala, že aj ja som vždy vyrušovala a stávala bokom. Páni, tá pohľadnica vyzerala akoby bol na nej nejaký šperk: Výbrus meteoritu Košice v polarizovanom svetle mikroskopu. Na obrázku vidieť dve chondrule s rôzne orientovanými rezmi minerálov pyroxénu a olivínu. Nepriehľadné minerály predstavujú troilit alebo niklové železo.
S Bohom ako s „veličinou“ sa vraj pri astronomických výpočtoch neráta. Tí, ktorí v neho neveria, tvrdia, že sú veci, ktoré si nevedia vysvetliť. Tí druhí ich vraj vysvetliť vedia, no nevedia ich overiť.
Mám ten istý obrázok čo môj „vyrušovateľ“ – je taký krásny, nepotrebujem vysvetlenia ani overenia, páčil by sa mi, aj keby som nevedela, čo na tom obrázku je!