Vražda nie je technický problém
Najmä zabaviť publikum, také sú ambície inscenácií, ktoré majú premiéru na štyroch divadelných scénach.
Prešovské Divadlo Jonáša Záborského pripravilo Lettsovho Zabijaka Joa, Slovenské komorné divadlo v Martine Ahlforsovu Divadelnú komédiu, Mestské divadlo Žilina Zakuťanskej Jánošíka 007. Z trochu iného súdka je Austenovej Pýcha a predsudok. Dramatizáciu slávneho anglického románu naštudovalo nitrianske Divadlo Andreja Bagara.
Pravdivý príbeh o Jánošíkovi
Vedci – jánošíkológovia – objavili autentický spis o zbojníckom hrdinovi. Rozhodli sa s ním predstúpiť pred verejnosť, aby ju oboznámili s novými poznatkami. Tak sa začína inscenácia Jánošík 007 mladej slovenskej dramatičky Michaely Zakuťanskej, ktorú v Mestskom divadle v Žiline režijne pripravil tandem Mariana Ďurčeková a Ján Luterán.
„Radi tvoríme autorské divadlo, preto sme text obalili mystifikáciou a kabaretnou formou,“ povedal režisér. Odidealizovaný Jánošík nemá vrkoče ani kroj, valašku nahradila iná zbraň. Azda najväčšieho hrdinu slovenskej histórie vidí každá doba inak. Ako ju vidia dnes mladí, aj o tom hra hovorí. Na javisko prichádza nová legenda.
„Politické motívy, ktoré sú v predlohe, sme sa snažili posunúť do všeobecnejšej roviny a podporiť ich. Inscenácia teda prináša pohľad súčasnej mladej generácie na súčasnú spoločensko-politickú situáciu aj na minulosť,“ pokračoval Ján Luterán. „Jedným z prvotných zámerov je ľudí zabaviť,“ dodal režisér.
Čo je za divadelnou oponou?
„Viem, čo je divadlo. Fabrika na vzrušenie,“ hovorí inšpicient Oskar, jeden z hrdinov hry Bengta Ahlforsa Divadelná komédia. Skupinka hercov v malom provinčnom divadle sa v nej snaží naštudovať hru, ktorej koniec sa autor márne snaží dopísať.
„Komédia prináša pohľad spoza opony, jej postavami sú herci, inšpicient, riaditeľka, autor. Ale nie je to len hra o divadle, pretože vzťahy medzi ľuďmi na pracovisku alebo v akejkoľvek inej komunite sú rovnaké. Konflikty či intrigy sa objavujú kdekoľvek,“ povedal dramaturg Slovenského komorného divadla v Martine Róbert Mankovecký.
Ahlforsov text považuje za stále aktuálny a zaujímavý, hoci už pred rokmi ho uviedlo Slovenské národné divadlo v réžii Emila Horvátha. „Dej je situovaný do malého provinčného mestečka, kde je maličký divadelný súbor takmer identický s martinským, takže Divadelná komédia je tak trochu aj o našom meste a súbore,“ spomenul dramaturg.
Režijne hru naštudoval Peter Mankovecký. „Komédia je veľmi ťažký žáner a môj brat k nemu má veľmi pozitívny vzťah,“ dodal Róbert Mankovecký.
Ako si najať vraha
Brutálna lovestory, príbeh na hranici komiksu a sociálneho hororu, prvá lastovička tzv. coolness dramatiky. To všetko a ešte viac je hra laureáta Pulitzerovej ceny Tracyho Lettsa Zabijak Joe.
Otec a syn si najmú profesionálneho zabijaka, aby odstránil matku pre životnú poistku. Policajný detektív Joe Cooper, ktorý to má urobiť, však chce vopred zálohu. Prefíkaná dvojica mu namiesto peňazí ponúka dcéru a sestru Vicky…
„Divák má dve tretiny inscenácie pocit, že sa príjemne zabáva na jednej uletenej rodine. Zrazu však zistí, že to nie je "sranda“, ale ide o vážne veci. Hra o rozpade rodiny, osobnosti človeka, o tom, ako dopadne americký sen, a osciluje na hrane trileru," povedal režisér. Nejde len o to, že vraždou si chce rodinka vyriešiť finančné problémy, ale najmä o to, že vraždu považujú za čisto technický problém, ku ktorému pristupujú podobne ako k oprave starej žehličky.
„Hru, ktorej záber života sa pohybuje od najvšednejších cez najbizarnejšie až po najtragickejšie okamihy, umocňuje pocit, že bola napísaná podľa skutočnej udalosti. O to je smutnejšia a krutejšia,“ dodal Michal Náhlík.
Najhoršie je nenávidieť a milovať
„Snažil som sa vybrať to dramatické, čo je v románe. Zhodou okolností Austenová píše veľmi dobré dialógy. Jej literárny štýl zo začiatku 19. storočia bolo treba trochu zjednodušiť,“ povedal Ľubomír Vajdička, ktorý sa podpísal pod dramatizáciu aj réžiu inscenácie v DAB Nitra.
Klasický príbeh lásky a nenávisti hovorí o osudoch piatich sestier Bennetových, ktorým matka zdôrazňovala, že šťastné budú len vtedy, ak sa dobre vydajú. Jediná Elizabeth sa jej úspešne vzpiera.
„Spisovateľka, ktorá po smrti upadla do zabudnutia, je dnes vysoko hodnotená literárnou kritikou, pretože nepísala len romantické príbehy o láske so šťastným koncom. Mala veľmi ostrý a ironický pohľad na spoločnosť a na postavy,“ vysvetlil režisér. Dočítal sa, že jej knižky čítali aj vojaci v zákopoch počas prvej svetovej vojny. Dokáže sa teda podľa neho prihovoriť aj súčasnému divákovi a nielen tomu, kto má Austenovú rád.