Hitler, Lenin, Hirohito a Faust
Alexander Nikolajevič Sokurov patrí v súčasnosti k najznámejším režisérom umeleckých filmov. Rodák z irkutského Pordoviča (1951) od roku 1974 nakrúca svojrázne dokumentárne i hrané snímky. Dni zatmenia roku 1989 uspeli v Berlíne, Moloch (1999) a Otec a syn(2003) zas v Cannes. Zbierku teraz doplnil Zlatý lev z Benátok za Fausta.
Uzatvára Sokurovovu voľnú tetralógiu o podstate moci, o veľkých chorobných hráčoch, ktorí prehrali. Moloch rozprával o Hitlerovi, Býk (2000) o Leninovi a Slnko (2005) o japonskom cisárovi Hirohitovi.
Hladný a ctibažný doktor Faust (Johannes Zeiler) sa nechá zlákať znetvoreným majiteľom záložne (Anton Adasnskij) a vlastnou krvou mu upíše dušu, len aby získal krásnu Margarétu (Isolda Dychauk). Na rozdiel od väčšiny Sokurovových filmov je Faust nabitý slovami. Monológy a dialógy či aspoň šepoty znejú takmer stále. Ako povedal režisér: „Faust ako literárna postava môže pôsobiť v spoločnosti Hitlera, Lenina a japonského cisára na prvý pohľad cudzorodo, no to podstatné má s nimi spoločné: lásku k slovám, ktorým je také ľahké uveriť.“
Kamera Bruna Delbonnela je znepokojivá, snová, s potlačenými farbami a často i skreslenou optikou. Producent Andrej Sigle skomponoval monumentálnu, priam symfonickú hudbu.
Snímku vyrobila ruská spoločnosť Proline Film s nemeckou, škandinávskou a českou účasťou. Nakrúcalo sa vo Viedni, na Islande a v Prahe, kde vznikali exteriérové i štúdiové zábery. Žiaľ, v prípade tohto Sokurovovho filmu musíme oželieť jeho príznačnú poetickú ruštinu s mäkkou melodickou intonáciou: hoci film v Benátkach reprezentoval Rusko, pôvodný scenár bol pomerne necitlivo preložený do nemčiny.