O číslach: Dve stoličky
Zvyklo sa hovoriť, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Možno to už nie je celkom pravda, aspoň čo sa týka matematikov. Dokonca naopak, vyzerá to na nutnosť. V najbližšej dekáde napríklad ministerstvo práce USA síce očakáva výrazný vzostup pracovných miest pre matematikov (o 22 percent - čo je vysoko nadpriemerné číslo), no zároveň predpokladá, že záujemcovia sa budú musieť vyznať aj v niečom inom než len v matematike.
Jednou z príčin sú počítače, ktoré umožňujú i neškoleným používateľom realizovať i veľmi náročné výpočty, a tak priame služby matematika už nepotrebujú. Väčšinou. A keď ho už potrebujú, keď narazia na niečo, čo programy nezvládnu, musí to byť niekto, kto by im rozumel, problém pochopil. A na to už spravidla len matematické vzdelanie nestačí. Okrem neho treba ovládať ešte i fyziku alebo biológiu, geológiu, sociológiu, ekonómiu, inžinierske disciplíny a podobne.
Samozrejme, pár „čistých“ matematikov sa (okrem škôl) iste ešte uživí. Tu je vývoj nevyspytateľný – šifrovanie urobilo napríklad z trochu nudnej disciplíny (teórie čísiel) cez noc temer strategické odvetvie. Mimochodom, v súčasnosti viac ako 80 percent matematikov zamestnávaných federálnou vládou USA pracuje pre ministerstvo obrany. Toľko pragmatický pohľad.
Ten však nie je jediný. Ovládanie dvoch disciplín samo osebe môže pomáhať v jednej či druhej. Spolu i oddelene. Matematické vzdelanie môže byť veľmi užitočné napríklad pre filozofa, či už sa zaoberá logikou, metodológiou vied, analýzou jazyka a podobne (spomeňme si napríklad na anglického filozofa a matematika Bertranda Russella, 1872 – 1970).
Matematické vzdelanie môže byť prínosom aj pri umeleckej tvorbe. O spojení matematiky a hudby už bola reč na tomto mieste dávnejšie. Aj v iných umeniach to však môže byť plodná symbióza (tu si spomeňme napríklad na nemeckého maliara, teoretika umenia, ale aj matematika Albrechta Dürera, 1471 – 1528). Skrátka, sedenie, ba ešte lepšie státie na dvoch stoličkách môže dať lepší rozhľad a šancu urobiť niečo originálne. No na varovaní, že sa to nemá, predsa len môže byť i niečo pravdy.
Zle sediac na dvoch stoličkách si ani nemusíme všimnúť, že časom už nesedíme ani na jednej. Vtedy, ak sa obe profesie nepodarí k vzájomnej prospešnosti zosúladiť a rozbehnú sa proti sebe. I na to sa nájde dosť príkladov: nešťastné spojenie matematiky s literatúrou môže viesť k tomu, že z nádejného vedca sa stane komická postavička, ktorá síce chrlí bonmoty, ale roky neprišila s niečím netriviálnym a kolegom je doslovne len na smiech, a z nádejného literáta sa časom stane tragický grafoman zajatý fixnými ideami, čo zahlcuje redakcie a režisérov stovkami svojich rukopisov a pamfletov. Tu by o jednu stoličku menej bolo asi viac.