Stĺpček: Klik ako argument
Bránil som sa, odolával, ale nakoniec som podľahol a aj ja som sa stal členom facebookovej rodiny. Posledný prejav môjho odporu som vyjadril tým, že neuvádzam vek, záľuby ani pohlavie, žiadnu fotografiu. Je to samozrejme jedno, lebo s o to väčšou radosťou mi posielajú svoje fotografie, záľuby, samozrejme vek aj pohlavie a navyše aj informácie, kde boli a s kým, všetci ostatní.
Okrem týchto, pre mňa nezaujímavých informácií, posielajú aj linky na články a odkazy – a to je to najväčšie peklo. Prepadávam sa čoraz hlbšie a častejšie do toho tekutého sveta a čítam si občas zaujímavé, občas nezaujímavé, ale často aj stupídne hlúpe články a reakcie na ne.
Nie, nechcem nadávať na dobu, v ktorej si môže ktokoľvek čokoľvek napísať a hneď sa o to aj deliť. Práve naopak. To, čo ma však na tomto fenoméne znepokojilo, je argumentácia jedného z pisateľov (zhodou okolností redaktora jedného z mienkotvorných médií), ktorý vo svojom článku použil počet lajkov ako argument, ktorý podľa neho dokazuje kvalitu článku.
Naozaj môže samotný akt kliknutia prstom na klávesnici nahradiť štruktúrovanú diskusiu, v ktorej sú diskutéri schopní logicky a zmysluplne argumentovať? Môže nahradiť celý ten úžasný proces, počas ktorého ľudia pod tlakom argumentov menia svoj názor, jednoduché kliknutie prstom? Určite nie, dokonca to považujem za nebezpečné, aby sme lajk považovali za argument a nahrádzali ním serióznu argumentáciu. Páčiť sa nám totiž môže všeličo, dokonca aj to, čo nám v konečnom dôsledku škodí.