Ako vyzerá BAnda po desiatich rokoch
Ján Hrčka, Jakub Hvězda, Andrea Kopecká, Filip Sabol a Michal Turkovič, absolventi štvrtého ateliéru prof. Ivana Csudaia, tvorili počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave maliarsku skupinu BAnda. Po desiatich rokoch od poslednej spoločnej výstavy sa stretli v Galérii Čin Čin.
Maliarska skupina BAnda vo výstavnom prirestgore Galérie Čin Čin predstavila svoje študentské práce a priniesla návrat do obdobia, kedy sa skupina formovala a intenzívne vystavovala na Slovensku aj v Česku. Od študentských čias sa každý z autorov vydal vlastnou cestou. Aktuálna výstava prináša výber z ich súčasnej tvorby. Odráža umelecký vývin za poslednú dekádu aj rozmanitosť prístupov, štýlov, tematických okruhov či vzájomné vzťahy medzi dielami.
Ján Hrčka pracuje s expresívnym maliarskym gestom, hrubými nánosmi farby a surovou textúrou jutového podkladu. V jeho dielach sa objavujú motívy architektúry, viníc či fragmentov krajiny, ktoré pozná zo svojho okolia, ale aj diela s motívmi nočných motýľov, molí a myší – symbolov nočného života a subkultúrnej klubovej scény.
Andrea Kopecká sa počas štúdia venovala figuratívnej maľbe, dnes sa jej tvorba sústreďuje na abstraktnú krajinu, ktorú chápe ako neustále sa meniaci živý organizmus. Jej technika vychádza zo skúsenosti s tetovaním – vrstvy farby vymýva pomocou vody, čím vznikajú špecifické štruktúry pripomínajúce stopy rozkladu a obnovy, eróziu krajiny či makro pohľady na rozpukanú pokožku a tetovaciu linku.
Tvorba Filipa Sabola stavia na geometrickej abstrakcii, estetike post-digitálnej doby a symbolizme v mnohovrstvovej maľbe. V diele Dotyk celistvosti – Matka 1 sa posúva od abstrakcie k rozpixelovanému figurálnemu motívu. Ústrednou postavou je matka s dieťaťom, vychádzajúca z ikonického diela Mikuláša Galandu. Autor tu vyjadruje vzťah medzi tradičným maliarstvom a vizuálnym jazykom digitálnej kultúry.
Tvorba Michala Turkoviča prešla od čias BAndy vývojom od abstraktných kompozícií vychádzajúcich z graffiti subkultúry až po štylizované výjavy z každodenného života. Jeho diela reflektujú estetiku monumentálnych realizácií vo verejnom priestore z druhej polovice 20. storočia, vyznačujú sa abstrahovanými figúrami, absenciou pozadia, jasnými kontúrami či plošnou kompozíciou. Zachytávajú bežné momenty s nadhľadom a vtipom, pričom názvy diel často slúžia ako komentár a dopovedanie situácie. Jakub Hvězda skúma v abstraktnej maľbe subjektívne vnímanie reality cez experimenty s farbou, jej vrstvením a pohybom. Prepája spontánnosť procesu s vedomým komponovaním. Dlhodobo spracúva tému imaginatívnej krajiny, ktorá v jeho aktuálnej tvorbe nadobúda konkrétnejšie formy. V diele Dom zo sna opúšťa čistú abstrakciu v prospech popisnejšej vizuality – architektonický motív je vsadený do snovej, mentálnej krajiny. Kontrast medzi precíznou kresbou stavby a atmosferickým pozadím vytvára napätie medzi vedomím a podvedomím.
BAnda predstavuje silnú generáciu autorov s jasne profilovanými výtvarnými programami. Výstavný projekt prináša pestrý obraz súčasnej maľby, sústreďuje sa na konfrontáciu dvoch časových rovín, minulosti a prítomnosti a na dialóg medzi jednotlivými autormi.