Uhryznúť mohla matka v strachu o mláďatá
Útok bobra na desaťročného Erika Halčina na Zamagurí je podľa odborníkov naozaj výnimočný jav. Ani domáci, ktorým sa bobry v Dunajci a jeho prítokoch usadili len pred rokom, si ho nevedia vysvetliť. Zviera sa cez deň ukáže málokedy. "Vieme o nich, ale aj my sme ich zahliadli len niekoľkokrát," hovorí pltník Ján Hubcej. Viditeľné sú len stopy po bobrích zuboch. Na brehoch riek pribúdajú ohlodané stromy a kry, v potokoch sa stále objavujú nové hrádze.
Odborníci sa zhodujú v jednom, útok zvieraťa je nezvyčajný. ,,Museli ho poriadne vyľakať. Možno ani nevedeli, na čo narazili. Ak to bola bobria matka, jej reakcia bola prirodzená. Chránila si mladé," tvrdí riaditeľ správy Pieninského národného parku Štefan Danko. Chlapci tvrdia, že si pri vode len hádzali kamene a že sa nekúpali ani nepriblížili k miestu, kde by mohol byť brloh zvieraťa. Danko pripúšťa, že bobor mohol zareagovať aj na to, že ho trafil kameň hodený chlapcami. ,,Cítil hrozbu a tak sa bránil. Inak sa to vysvetliť nedá," dodáva Danko.
Po útoku sa objavili aj úvahy, či išlo naozaj o bobra. Napadnutý Erik tvrdí, že ho spoznal. ,,Určite to nebola vydra. Tú poznám. Aj bobra. Už sme sa o ňom učili," vysvetľoval deň po útoku. Aj jeho mama Viera Halčinová si myslí, že chlapec si nevymýšľa. ,,O bobroch sme sa rozprávali aj doma. Odkedy sa tu objavili, tak počujeme o nových hrádzach a poškodených stromoch," dodáva.
Hubcej je tiež presvedčený, že chlapci museli urobiť niečo, čo zviera vyprovokovalo. ,,Počas splavu vídavame na brehoch Dunajca ohlodané stromy. No samotného bobra sme zahliadli len zopár ráz. Ľuďom sa vyhýba a ukazuje sa najčastejšie v noci," vysvetľuje. Pltníci podľa neho zatiaľ s bobrami žiadne problémy nemali. ,,Veď je to mierumilovné zviera," vraví pltník.
Koľko bobrov je na Zamagurí a pod Tatrami nevedia ani ochranári. ,,Hrádze sú takmer na všetkých vodných tokoch, ktoré pritekajú do Dunajca," hovorí Danko. Na Poprade bobra pozorovali prvý raz pred jedenástimi rokmi. Marián Šturcel zo Štátnych lesov TANAP-u si myslí, že na severe východného Slovenska sa bobor usadil už natrvalo. ,,Na rieke Poprad sme zachytili pohyb dvoch nových rodín, jeden bobor sa objavil dokonca priamo v meste Poprad," vraví Šturcel. Bobry sa objavili už aj vo vyšších polohách Tatier, keď na jar obsadili jeden z prítokov Popradu.
Na poľskej strane Dunajca nasadili bobra pred niekoľkými rokmi. V Pieninách sa prvá rodina objavila len minulý rok medzi Červeným Kláštorom a Lesnicou. V súčasnosti je už rodín určite podstatne viac. Starosta Majerov Rudolf Velička si dokonca myslí, že sú premnožené. ,,Nie sú hrozbou pre ľudí, ale spôsobujú škody na stromoch a tým nám robia problémy," hovorí.
Bobor vodný je najväčším európskym hlodavcom. Žije v podzemných dierach v takzvaných bobrích hradoch, ktoré si stavia z dreva. Vchody do hniezd máva priamo pod vodou. Drevo získava tak, že strom obhrýza nad zemou dovtedy, kým nespadne. Je chráneným druhom a jeho hodnota je podľa tabuliek 30-tisíc korún. V minulosti ho ľudia takmer vyhubili najmä pre kožušinu. „Možno je dobre, že sa Zamagurie a bobor takto zviditeľnili. Domáci aj návštevníci budú opatrnejší a nebudú ho vyrušovať v jeho prirodzenom prostredí,“ myslí si Danko.
Súvisiace články