Srbsko sa nechce vzdať Kosova
Srbská vláda v utotok predstavila platformu belehradského vyjednávacieho tímu o budúcom štatúte Kosova a Metohije.
Platforma predpokladá, že Kosovo ostane súčasťou Srbska a bude mať širokú autonómiu.
Belehrad sa bude v ďalších kolách rokovaní s Prištinou usilovať o dosiahnutie medzinárodnej dohody s platnosťou 20 rokov, ktoré by podpísala aj OSN.
Kosovo by malo vlastnú ústavu a samostatne by riešilo všetky záležitosti okrem tých, ktoré by si ponechal v kompetencii Belehrad. Ide o záležitosti týkajúce sa zahraničnej politiky, kontroly hraníc, ochrany ľudských práv v poslednej inštancii, menovej politiky, colnej politiky, ochrany srbského náboženského i kultúrneho dedičstva, ako aj oblasť osobitných colno-inšpekčných aktivít. Uviedol to poradca srbského prezidenta Leon Kojen. Ako dodal, k oblastiam, ktorých spravovanie pripadne Srbsku, budú mať kosovské orgány právo adresovať návrhy alebo pripomienky, avšak nič viac.
Kosovo by na druhej strane disponovalo úplnou finančnou autonómiou, čo by znamenalo samostatnú politiku verejných financií s možnosťou získavania priamych zahraničných investícií.
Poradca srbského premiéra Slobodan Samardžič na tieto návrhy čaká búrlivú reakciu Prištiny.
„Nečakáme dobrú reakciu Prištiny, teda predstaviteľov dočasných kosovských inštitúcií, pretože vychádzame z ich stanoviska, ktoré je zatvorené vo veži zo slonoviny, a tým je nezávislosť Kosova a Metohije,“ uviedol Samardžič.
Ako zdôraznil, Kosovo by podľa belehradskej platformy malo nezávislú súdnu, výkonnú i zákonodarnú moc a predpokladá sa aj úplná demilitarizácia územia, okrem prítomných mierových síl OSN a polície. Políciu by kontrolovali kosovské inštitúcie, avšak v súlade s európskymi štandardmi.
Kosovský parlament by bol zvolený v priamych voľbách, s garantovaným počtom srbských a iných nealbánskych poslancov, uvádza sa v dokumente.
Parlamentné rozhodnutia týkajúce sa dôležitých záujmov srbskej komunity by nemohli byť prijaté bez odsúhlasenia väčšinou srbských poslancov. Kosovskú vládu by demokraticky zvolil parlament.
Text platformy odovzdali ambasádam krajín tzv. kontaktnej skupiny pre Kosovo (USA, Rusko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Británia), ambasádam členských štátov EÚ a osobitnému vyslancovi OSN pre rozhovory o Kosove Marttimu Ahtisaarimu.
Krátko po zverejnení Priština srbský návrh odmietla. Kosovská vláda označila dokument za neprijateľný.