Problém s Iránom chcú riešiť diplomaticky
Zástupcovia piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka v Londýne rokovali o prípadných nových sankciách a tlaku na Irán, ktorý stále odmieta zastaviť svoj jadrový program. Diplomati sa zhodujú na tom, že začnú pracovať na novej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ale naďalej sa budú snažiť hľadať riešenie prostredníctvom diplomacie, uviedli britskí oficiálni predstavitelia po skončení stretnutia.
Hovorca iránskej vlády však vyhlásil, že je nelegálne podmieňovať ďalšie rozhovory s Iránom požiadavkami na pozastavenie obohacovania uránu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo štvrtok vydala správu, v ktorej oznámila, že Irán neplní požiadavky BR OSN na zmrazenie obohacovania uránu. Zo Spojených štátov potom zaznelo, že spojenci pokračujú v diplomatickom úsilí, ale že v otázke Iránu zostávajú všetky možnosti otvorené.
Päť stálych členských krajín BR OSN, Spojené štáty, Francúzsko, Rusko, Čína a Veľká Británia, plus Nemecko, začnú pracovať na novej rezolúcii rady, uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení. Žiadne podrobnosti zatiaľ nezverejnili, ale na programe rokovania mohlo byť napríklad zavedenie zákazu cestovania pre vysokých iránskych činiteľov, či obmedzenie nejadrového podnikania Iránu, uviedla agentúra Reuters.
Predovšetkým Západ sa obáva, že cieľom iránskeho jadrového programu je získanie nukleárnych zbraní. Teherán to popiera s tým, že jeho aktivity majú čisto civilný charakter a že mu výhradne ide len o výrobu elektriny.
Hovorca iránskej vlády Gholámhosejn Elham na tlačovej konferencii v Teheráne vyhlásil, že „podmieňovať ďalšie rokovania s Iránom pozastavením obohacovania uránu je nelegálne a nelogické“. Pristúpiť na to by podľa jeho slov bolo pre Irán nedôstojné.
Iránska štátna televízia informovala, že parlamentná komisia schválila 1,4 miliardy dolárov pre budovanie jadrových elektrární. Desatina z tejto sumy má byť použitá na vzdelávanie odborníkov. Rozhodnutie komisie musí ešte schváliť parlament, kde musí získať väčšinu z 290 hlasov.
Teherán chce postaviť až dvadsať jadrových reaktorov, ale je v sklze so stavbou prvého z nich. V Búšehru ho buduje s pomocou Ruska, ktoré tento mesiac oznámilo, že pozdrží dodávku palive pre Búšehr, pretože Iránci sa oneskorujú s platbami.
Teherán však tvrdí, že platí v termíne. Domnieva sa, že Moskva ustupuje medzinárodnému tlaku a pokúša sa oddialiť spustenie reaktoru. Irán počíta s tým, že Búšehr, budovaný s prestávkami tridsať rokov, začne vyrábať elektrinu ešte tento rok.
V súvislosti s neústupnosťou Iránu v otázke technológie obohacovania uránu sa hovorí nielen o sankciách, ale aj o možnom vojenskom riešení. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na margo toho povedal, že ho stále častejšie vyslovované hrozby o možnosti vojenského útoku na Irán znepokojujú.
Biely dom síce vo vyhlásení uviedol, že nemieni na Irán zaútočiť, ale americký viceprezident Dick Cheney vyhlásil, že „všetky možnosti zostávajú otvorené“. Námestník iránskeho ministerstva zahraničných vecí po tom kontroval vyhlásením, že Irán sa pripravuje aj na vojnu.