Viktor posadnutý víťazstvom
Jeho tvár Maďarsko spoznalo v júni 1989. Na pohrebe Imre Nagya, popraveného hrdinu revolúcie z roku 1956, sa čerstvo promovaný právnik Viktor Orbán preslávil odvážnou výzvou na slobodné voľby a odsun sovietskych vojsk.
Zakladateľ Fideszu, prvého strpeného nekomunistického mládežníckeho združenia vo východom bloku, odvtedy prešiel kľukatou cestou. Zo strapatého a zarasteného rebela sa cez elegantného liberála stal usadený konzervatívec. V jednom sa však nezmenil. Pred sebou nevidí nič iné, len víťazstvo.
Ako registrovaný futbalista SC Felcsút tento päťnásobný otec donedávna pravidelne hrával druhú ligu. Dodnes si rád zabehá v drese starých pánov. Rád dominuje na trávniku aj vo svojej strane. „Vedenie Fideszu je jednočlenné futbalové mužstvo, v ktorom je Viktor Orbán brankárom, obrancom, stredopoliarom a predovšetkým centrom v útoku,“ napísal o ňom Péter Kende, autor knihy Viktor. Ako dobrý pozičný hráč viedol svoj pôvodne liberálny, ľavocentrický Fidesz najskôr čoraz viac doprava. Postupne zapĺňal priestor, ktorý opúšťali slabnúce konzervatívne, kresťansky a národne orientované zoskupenia. A keď pohltil ich voličov, zase zmenil smer.
Svoje hviezdne chvíle zažil na jar 1998, keď sa ako 35-ročný stal premiérom. O štyri roky nato sa mu však víťazstvo nepodarilo zopakovať. A keď na jar 2006 znova tesne podľahol socialistom, politológovia už predpovedali, že to bude koniec jeho politickej kariéry. Nevedeli si predstaviť, žeby sa po dvoch porážkach ešte dokázal zdvihnúť zo zeme. Napokon mu pomohol jeho súper. Socialistický premiér Ferenc Gyurcsány vyslovil pamätnú vetu „Klamali sme ráno, v noci aj večer“ a Orbánovi dal novú šancu.
Šéf Fideszu obvinil socialistov, že vyhrali len vďaka podvodom, zatajovaniu skutočného stavu ekonomiky a vydávaním nekrytých zmeniek predvolebných sľubov. Až do konca vládnutia ich už držal pod krkom. Najskôr posmeľoval ľudí do pouličných protestov, neskôr zosnoval referendum, ktorým občania odmietli vládou presadené reformy. Až keď sa Gyurcsány svojím odstúpením snažil uvoľniť vyvolenému nástupcovi ruky pre boj s krízou, Gordona Bajnaiho už Orbán nechal, aby zabránil štátnemu bankrotu. Stále však opakoval, že až víťaz ďalších volieb má šancu ozdraviť ekonomiku krajiny. A potrebuje na to čo najsilnejší mandát.
Neprajníci Orbána obviňujú, že ústavnú väčšinu si od voličov pýtal nie pre zúfalý stav krajiny, ale preto, že sa chce pri moci nadlho zabetónovať. „Potrebujeme iba raz vyhrať, ale to poriadne,“ preriekol sa raz pred svojimi stúpencami a naznačil, že má v pláne zostať pri moci prinajmenšom tri volebné obdobia.
Hoci ho Maďari majú už dve desaťročia deň čo deň pred očami, stále si nemôžu byť istí, či je Orbán nemilosrdný terminátor alebo rodený politik? „V skutočnosti je nemilosrdný terminátor, ale je schopný sa predvádzať tak, že v tom takmer nikto nevidí nič zlé,“ píše Kende. „A je aj rodený politik, a to nielen v dobrom, ale aj najhoršom zmysle slova. V politike je totiž preňho dôležitý politický účel, nič iné.“
Maďari tak môžu len hádať, ktorú zo svojich mnohých tvárí im ešte budúci premiér predvedie.
Súvisiace články