Šalom, Yehuda!
Bol vždy nad vecou. Aj preto sme mu telefonovali, aby povedal, "ako to vlastne je". Už nebudeme. Po dlhej chorobe zomrel v Izraeli vo veku 80 rokov náš dlhoročný spolupracovník Yehuda Lahav. Už nebudeme počuť v telefóne jeho spontánnu reakciu na naše úvodné hebrejské "Šalom z Bratislavy".
Jeho v rovnakom tóne, ale arabsky „Salam alejkum z Tel Avivu“. Ako by aj v tomto prípade dával najavo, že nerozlišuje ľudí podľa náboženstva a tobôž podľa ideológie. Mal rád rovnako všetkých. Opačný vzťah mal však k radikálom, extrémistom každého druhu. Nech už boli na ktorejkoľvek strane pomyselnej barikády. Napokon to presne vyjadril vo svojich dvoch knihách Odsúdení spolu žiť (2005) a Odvrátená tvár konfliktu (2008). Ešte aj v poslednom príspevku pre Pravdu z 20. júna „naložil“ spravodlivo a argumentovane každému, kto si to zaslúžil.
Narodil sa síce v Košiciach, ale ranú mladosť prežil v Prešove. Pred deportáciou Židov ho rodičia poslali do Budapešti, kde prežil vojnový požiar. Vojna mu napokon zobrala všetkých najbližších. Ostal z rodiny sám, a tak roku 1949 „zakotvil“ nastálo v Izraeli. Bol vždy jeho občanom, ale srdečný vzťah k Slovensku si zachoval až do konca. Cítil sa pritom všade rovnako doma. V Rišone, satelitnom mestečku veľkého Tel Avivu, ale aj v Bratislave, Budapešti či napokon v stovežatej Prahe.
Vždy, keď cestoval do Európy, našiel si čas na stretnutie s priateľmi, ale aj čitateľmi svojich kníh na autogramiádach. Lahavov hlas dôverne poznajú viacerí slovenskí poslucháči zo spravodajstva Slovenského rozhlasu či z televízií. Jeho príspevky z Izraela nielen čitatelia Pravdy, ale aj rozličných ďalších slovenských, českých i maďarských médií, do ktorých prispieval aktualitami, ale aj komentármi. Všade tam ho uznávali ako odborníka nielen na blízkovýchodnú problematiku, ale aj medziľudské vzťahy.
Svoju novinársku prácu chápal ako príspevok k mierovému riešeniu nielen izraelsko-palestínskeho konfliktu, ale aj iných národnostných alebo náboženských konfliktov. Veľmi si želal, aby medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi, predovšetkým vo vzťahu k Palestínčanom, napokon zavládol vytúžený mier.
Aj keď sa toho nedožil, určite tam niekde v tom svojom novinárskom nebi bude nám tu dole všetkým držať palce, aby sa tak čo najskôr stalo. Taký bol totiž a v našich mysliach aj ostane Yehuda Lahav, novinár, publicista a hlavne človek s veľkým Č.