Nielen Asad má problém
Sýrsky prezident Bašár Asad má starosti. Usiluje sa ich vyriešiť politikou biča a cukru. Pri potlačovaní niekoľko dní trvajúcich protestov zatiaľ prevláda to prvé.
Opozíciu neuspokojila rošáda vo vláde ani zrušenie 48 rokov fungujúceho výnimočného stavu, ktorý považuje za jednu z hlavných požiadaviek. V týchto chvíľach je najviac zaneprázdnená sýrska armáda. Podľa agentúry Reuters sa aj v stredu asi 30 tankov premiestňovalo po diaľničnom obchvate okolo Damasku. Svedkovia tvrdili, že smerovali na predmestia metropoly.
Podľa neoverených informácií si nepokoje doteraz vyžiadali 453 životov. Časť svetovej verejnosti volá po rezignácii Asada a politických zmenách. Čoraz viac sa však ozývajú aj hlasy, ktoré upozorňujú na negatívne stránky spomínaného vývoja nielen na oblasť Blízkeho a Stredného východu. Platí to vraj aj o Líbyi.
„Kaddáfí a jeho bývalý minister zahraničných vecí Músa Kúsa boli napríklad dobrými partnermi v boji proti terorizmu. Sýrsky prezident Bašár Asad tiež postupoval rázne proti sunnitským extrémistom, ale zároveň podporoval radikálnych šiitov. Boj proti terorizmu bude po udalostiach v Líbyi a Sýrii teraz oveľa zložitejší,“ povedal v rozhovore pre rakúsky denník Der Standard Michael Hayden, niekdajší šéf CIA.
Oveľa dôležitejšia je podľa viacerých pozorovateľov skutočnosť, že Asad má na svojej strane dobre vycvičenú a vernú armádu. Sýria má zároveň väzby na Irán, ale aj na libanonské hnutie Hizballáh či Hamas kontrolujúci pásmo Gazy. A napokon je tu Rusko, ktoré bude pravdepodobne blokovať akýkoľvek pokus OSN uvaliť sankcie na Sýriu, svojho spojenca v oblasti, ktorému okrem iného predáva moderné zbrane.
„Zvyšovanie tlaku na Asada môže krajinu vohnať do náruče Teheránu a aktivizovať útoky proti Izraelu z juholibanonského územia,“ upozorňuje aj portál Newsru. V neposlednom rade poukazuje na prípadné vyvolanie „vlny sektárskeho násilia“, ktorú v Sýrii môže spustiť prípadný pád terajšieho režimu. V tejto súvislosti viacerí analytici poukazujú na skutočnosť, že Asad a jeho najbližšie okolie patria k alevitom. K jednej z vetví islamu blízkej šiitom. Aleviti však v krajine tvoria iba menšinu, a tak prípadný výbuch násilia medzi nimi a sunnitmi, drúzmi a Kurdmi by mohol zasiahnuť aj susedné Turecko, Libanon, ale aj Irak.