Masaker otriasa Macedónskom
Bola to poprava náhodne vybratých obetí. Päť dní po brutálnej vražde piatich rekreačných rybárov pri jazere neďaleko predmestia macedónskej metropoly Skopje úrady zverejnili prvé vyšetrovacie verzie. "O tom, že by išlo o etnicky motivovaný zločin, nemáme nijaké dôkazy," zdôraznila v utorok ministerka vnútra Gordana Jankulovská. "Púšťať sa do takých špekulácií by bolo nezodpovedné," dodala.
Chladnokrvný masaker príslušníkov väčšinového slovanského obyvateľstva vyvolal obavy z nového kola etnického násilia medzi Macedóncami a albánskou menšinou. Tisícka demonštrantov v pondelok večer pred sídlom vlády skandovala protialbánske heslá. Policajní ťažkoodenci museli prehradiť most cez rieku Vardar, aby rozgurážený dav nevtrhol do prevažne Albáncami obývaného starého mesta a nepustil sa do pogromov. Pri zrážkach päť ľudí utrpelo zranenia, štrnásti výtržníci skončili za mrežami.
Beštiálny zločin spáchaný v čase pravoslávnej Veľkej noci vyvolal v krajine silné emócie. Štyri z obetí boli chlapci vo veku od 18 do 20 rokov. Vrahovia ich prinútili postaviť sa do radu a potom ich z troch rôznych strelných zbraní skosili. O niekoľko desiatok metrov ďalej sa našlo bezvládne telo 45-ročného rybára.
Polícia vylúčila možnosť, že by išlo o vybavovanie si účtov v rámci podsvetia. Ani jeden zo zabitých nemal záznam v registri trestov. Podľa ministerky Jankulovskej sa nepotvrdila ani verzia, že by išlo o umlčanie nepohodlných svedkov iného zločinu. „Obete boli náhodne vybrané,“ vyhlásila. „Páchatelia boli podľa všetkého profesionáli. Usudzujeme tak na základe toho, že väčšina projektilov zasiahla telá, a to v ich hornej časti,“ dodala.
Macedónsky prezident, premiér, ale aj predstavitelia Európskej únie a USA vyzvali obyvateľstvo chudobnej balkánskej krajiny, aby zachovalo pokoj a rozvahu a nedalo sa vyprovokovať k prejavom medzietnickej nenávisti. „Je dobré, že nik z politikov sa zatiaľ z tohto zločinu nesnaží vytĺcť politický kapitál,“ povedal pre denník Danas analytik Tomislav Kežarovski. Medzi ľuďmi totiž prevláda presvedčenie, že vrahmi sú Albánci, ktorí po spáchaní zločinu ušli do susedného Kosova. „Deväťdesiat percent Macedóncov si myslí, že vraždy sú etnicky motivované,“ dodal Kežarovski.
Podobnú chladnokrvnú popravu Macedónsko nezažilo od roku 2001, keď počas ozbrojenej vzbury Albáncov, ktorá si vyžiadala desiatky obetí, balansovalo na pokraji občianskej vojny. Rebelanti napokon zložili zbrane a pod patronátom EÚ a NATO uzavreli s vládou mierovú dohodu. Národnostná menšina, ktorá tvorí štvrtinu z dvoch miliónov obyvateľov krajiny, získala väčšie práva a širšie zastúpenie v úradoch.
Napätie medzi Macedóncami a Albáncami načas poľavilo aj vďaka spoločnej vidine blahobytu, ktorú si sľubovali od perspektívy vstupu do Európskej únie. Brusel pred siedmimi rokmi odmenil Skopje udelením štatútu kandidátskej krajiny. Pre vlečúci sa spor okolo názvu Macedónsko, na ktoré si výhradné práva robí susedné Grécko, však Atény zablokovali začatie prístupových rozhovorov Skopje s EÚ i dávno prisľúbenú integráciu do NATO.
Po vyše desiatich rokoch sa sklamané nádeje, bieda i vyše tridsaťpercentná nezamestnanosť začali prejavovať novým nárastom etnického napätia. Keď predminulý mesiac policajt, ktorý nebol v službe, pri hádke o miesto na parkovanie v meste Gostivar zastrelil dvoch Albáncov, prepukli nové násilnosti, ktoré si za dva týždne vyžiadali desiatky zranených.
Chudoba a nacionalizmus môžu ešte v Macedónsku vytvoriť výbušnú zmes, varujú znalci miestnych pomerov. ,,Je to recept na katastrofu," upozorňuje nemenovaný západný diplomat. "Keď ľudia nemajú peniaze, snažia sa nájsť niekoho, koho by z toho mohli obviniť. V Macedónsku sa etnické skupiny obviňujú navzájom zo svojho nešťastia,” dodáva.
Ratingová agentúra Fitch začiatkom apríla varovala, že ďalšie odkladanie prístupových rokovaní EÚ s Macedónskom môže podkopať vzťahy medzi etnickými skupinami. Albánska menšina totiž nepodporuje nezmieriteľný postoj väčšinového slovanského obyvateľstva k požiadavke Grécka, aby sa krajina vzdala oficiálneho názvu Macedónsko.