V ČSSR sa Černobyľ zatajoval
O radiačnej situácii sa hovorilo len hmlisto, médiá prezentovali haváriu v duchu oficiálnych sovietskych správ ako bežnú poruchu a myšlienka, že by sa kvôli havárii mohla zmeniť radiačná situácia v krajine sa nepripúšťala.
Merania sa však prevádzali. Takto vyzerala situácia v Československu po jadrovej havárii v Černobyle.
Prvú správu o výbuchu vydala ČTK 28. apríla 1986 podľa vzoru sovietskej agentúry TASS. V prvej krátkej správe, ktorá sa nasledujúci deň objavila v novinách zapadnutá medzi ostatnými správami, TASS konštatoval, že došlo k havárii, pri ktorej bol poškodený jeden z reaktorov, a že sa podnikajú kroky na odstránenie následkov. „Vo svete došlo už neraz k podobným haváriám,“ dodávala správa.
Nasledujúci deň oficiálne miesta zverejnili informáciu, podľa ktorej sa nad Československom nezaznamenalo zvýšenie rádioaktivity. Posledný aprílový deň ČTK vydala oficiálnu správu, v ktorej sa v súvislosti s jadrovou haváriou konštatuje, že „nie je ohrozené zdravie obyvateľstva, a preto nie je potrebné prijímať zvláštne opatrenia na území ČSSR“.
Až 4. mája úrady oficiálne pripustili zvýšenie rádioaktivity s tým, že ich hodnoty nemôžu poškodiť zdravie.
Prvé signály príchodu kontaminovaného vzduchu zachytili v noci z 29. na 30. apríla, rovnako ako v iných krajinách, jadrové elektrárne v rámci kontrolných meraní. Meracie stanice zaznamenali potom ešte dva významné prechody kontaminovaných vzdušných más nad Československom: 3. a 4. mája a 7. mája.
Najdôležitejšími látkami zo zdravotného hľadiska boli cézium a jód, ktorý s polčasom rozpadu osem dní mohol byť nebezpečný len v prvých týždňoch po havárii. Ohrozená bola hlavne štítna žľaza u detí. Cézium s polčasom rozpadu 30 rokov sa však zapojilo do potravinového reťazca. Priemerný dávkový ekvivalent u obyvateľstva podľa Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť vyhovoval platným limitom. Nedá sa však vylúčiť, že v niektorých prípadoch bol limit prekročený. Priemerná efektívna dávka ožiarenia, ktorej bol bežný občan Československa kvôli Černobyľu v roku 1986 vystavený, bola podľa vedcov 0,26 mSv, čo je asi desatina priemernej dávky, ktorú by bežne dostal za rok (prírodné rádioaktívne pozadie).
Nakoniec sa prijali nasledujúce opatrenia: zákaz spotreby a distribúcie ovčieho mlieka a výrobkov z neho (pri najpostihnutejšej skupine ľudí, napríklad bačoch, sa prijali špeciálne ochranné opatrenia), doporučilo sa kŕmiť dojnice v stajniach len suchým krmivom, výroba detskej mliečnej výživy sa v niektorých závodoch dočasne zastavila a vylúčilo sa z konzumácie mlieko s aktivitou jódu-131 vyššou ako 1000 Bq na liter, ktoré sa používalo len na výrobu dlhozrejúcich syrov, aby sa v nich jód stačil rozpadnúť. Prechodne sa tiež prestali vyrábať lieky z čerstvých hovädzích štítnych žliaz.
Podľa predsedníčky SÚBJ Dany Drábovej nebolo potrebné prijímať ďalšie opatrenia, avšak odborníci spolu s ňou tvrdia, že úrady mali lepšie informovať obyvateľstvo o dianí.
Niektorí vedci si však myslia, že Černobyľ zasiahol do zdravia populácie omnoho viac. Embryológ Miroslav Peterka z českého Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied napríklad nedávno vyhlásil, že kvôli Černobyľu sa v Česku nenarodilo 450 zárodkov mužského pohlavia (viac tu).
Asi najhoršie dopadli účastníci cyklistických Pretekov mieru. Katastrofa sa udiala pár dní pred jeho štartom a západné družstvá až na výnimky svoju účasť odriekli. Krajinám východného bloku však Moskva podobný krok zakázala. V Kyjeve, zamorenom rádioaktivitou, vyhral československý cyklista Slovák Jozef Regec, ktorému vlani operovali nádor na obličkách.
„Žiadny lekár to nepotvrdí, môže to súvisieť s Černobyľom, ale nemusí. Ale ja tomu dávam hlavnú príčinu,“ tvrdí Regec.
V marci 1999 český Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu uzatvoril prípad Černobyľ s tým, že ho odložil z dôvodu premlčania a amnestie prezidenta. V súvislosti s haváriou totiž podala skupina občanov trestné oznámenia na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia spáchaného z nedbalosti. Po dlhom vyšetrovaní zostali ako podozriví predseda vtedajšej vlády Lubomír Štrougal, bývalý kyjevský konzul Zdeněk Novák a predseda Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy Antonín Himl.
Štrougala vinili za to, že tri dni po havárii informoval verejnosť o tom, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Konzul Novák neinformoval v Kyjeve o nešťastí a prípadnom riziku 300 českých a slovenských študentov, ktorí pobývali vtedy na Ukrajine. Himlova vina mala spočívať v tom, že vyslal športovcov na Preteky mieru.