Chránime len obľúbené zvieratá
Ľudia dokážu minúť milióny na záchranu exotických zvierat alebo živočíchov, ku ktorým majú citový vzťah. A to napriek tomu, že možno existujú iné, menej sympatické druhy, ktorých ochrana je ešte naliehavejšia.
Ako príklady zvýhodnených zvierat pri ochrane prírody uvádza Don Coursey z Chicagskej univerzity austrálskeho papagája tráviara úhľadného a pumy floridskej. Podľa vedca sa na ochranu jednej floridskej pumy vynaloží 4,9 milióna amerických dolárov, čo je podľa neho najdrahší systém záchrany v Spojených štátoch.
Druhým zvieraťom v poradí, do ktorého záchrany investujú Američania veľké peniaze, je kondor kalifornský – jeden vták „minie“ 1,6 milióna dolárov.
V Austrálii žijúci papagáj tráviar úhľadný tiež dostáva štedrú finančnú podporu, aby prežil. V apríli napríklad austrálska vláda vetovala 200-miliónový projekt veterných elektrární v štáte Viktória, aby papagája čeliaceho vyhynutiu zachránila.
Stalo sa tak i napriek záverom jednej zo štúdií, podľa ktorej by po výstavbe veterných elektrární zahynul priemerne jeden papagáj za tisíc rokov.
Ak je ohrozené niektoré zviera, obyčajne to znamená, že nie je v poriadku ekosystém, v ktorom žije. Do dážďoviek, myší alebo iných „nepríjemných“ zvierat však ľudia neinvestujú.
Radšej venujú peniaze na ochranu habitatov jedného druhu či dokonca konkrétneho zvieraťa, s ktorým sa môže človek stotožniť. Na záchranu veľryby Keiko známej z filmu Zachráňte Williho sa vyzbieralo 20 miliónov dolárov. Veľryba uhynula na zápal pľúc 18 mesiacov po tom, čo sa ocitla vo voľnej prírode.
Na celom svete pritom vymiera množstvo rôznych druhov živočíchov. Podľa marcovej správy OSN činnosť človeka spustila na planéte masívne vymieranie, aké tu nebolo od vyhynutia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov.
„Ľudia sú k niektorým zvieratám emocionálne pripútaní. Nestaráme sa však o zriedkavé mikroorganizmy alebo červy,“ komentoval pre agentúru Reuters nerovnováhu pri ochrane prírody profesor Partha Dasgupta, environmentálny ekonóm z Cambridgeskej univerzity.
Podľa Jeffa McNeelyho zo Svetovej únie na ochranu prírody (World Conservation Union) je lepšie sa pýtať, koľko peňazí sa do ochrany niektorého živočícha mohlo investovať, namiesto toho, koľko sa minulo na jeho záchranu. Príkladom je minuloročná dohoda spoločnosti Shell a Sachalinského energetického konzorcia o presmerovaní ropovodu, aby sa zachránil ohrozený veľrybovec sivý.