Nikaragua chce postaviť prieplav
Stane sa zo Strednej Ameriky ostrov? Druhá najchudobnejšia krajina západnej pologule si myslí, že práve to ju vytrhne z biedy. Po schválení parlamentom podpísal nikaragujský prezident Daniel Ortega dekrét o vytvorení úradu, ktorý má zabezpečiť výstavbu prieplavu medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Nikaragua by tak mohla konkurovať Panamskému prieplavu.
„Predstavuje to vrchol historických ambícií Nikaraguy profitovať zo svojej zemepisnej polohy,“ vyhlásil ešte pred mesiacom Jaime Incer, poradca nikaragujského prezidenta.
Výstavba nového Gran Canal Interoseánico by sa mala začať v najbližšom desaťročí. Celkovo by si mala vyžiadať náklady 30 miliárd dolárov, približne štvornásobok hrubého domáceho produktu Nikaraguy. Managua chce projekt z 51 percent financovať sama, na zvyšok hľadá investorov. Ľavicový prezident upiera zrak najmä smerom na Moskvu a Peking, pomocnú ruku by mu mohla podať aj Venezuela.
Nápad prekopať úzku šiju, spájajúcu Severnú Ameriku s Južnou práve v Nikarague, nie je novinkou. V skutočnosti bola trasa, využívajúca Veľké nikaragujské jazero a rieku San Juan, ktorá ho spája s Atlantikom, jedným z projektov spojenia oceánov už pred storočím. Pre nestabilitu v oblasti a úspešný lobing konkurencie sa Spojené štáty napokon začiatkom 20. storočia rozhodli pre výstavbu kanála v Paname.
Nový kanál, ktorý by mal spájať oceány cez Nikaraguu, by mal mať dĺžku 200 kilometrov, dvaapolkrát viac ako panamská vodná cesta.
Samotný Panamský prieplav v súčasnosti rekonštruujú, aby sa prispôsobil narastajúcemu objemu vodnej prepravy. Spojnica oceánov za desaťročie priniesla Paname šesť miliárd dolárov na poplatkoch a Nikaragua vo vybudovaní svojej alternatívy vidí spôsob, ako sa vyrovnať s vlastnou chudobou.