EÚ: Všetci proti všetkým?
Malí proti veľkým, Británia proti každému. "Všetci proti všetkým," napísal dokonca denník Guardian po minulotýždňovom európskom summite, na ktorom lídri EÚ nenašli dohodu o rozpočte pre úniu.
Nejaké body si podľa expertov predsa len niektorí európski lídri pripísali. Ide však skôr o výhru pre domáce publikum, nie na scéne EÚ.
Britský premiér James Cameron svojím postojom k rozpočtu dokonca podľa vlastných slov získal i v Európe niekoľko spojencov. Predseda vlády vyhlásil, že videl pokusy, aby sa dohoda urobila bez Británie.
„Nefungovalo to, pretože sú tu iné krajiny, s ktorými som spolupracoval,“ citovala Camerona agentúra Reuters. Predseda britskej vlády uviedol, že podobne ako on chcú škrty v európskom rozpočte aj Nemecko, Švédsko, Holandsko, Fínsko či Dánsko.
„Povedal by som, že nikto v skutočnosti nezískal na tom, že sa únia nedohodla. Premiér Cameron, samozrejme, vystupuje ako veľký ochranca britského rabatu a európskych daňových poplatníkov,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, odborník na európsku politiku z Durhamskej univerzity v Británii. „Na druhej strane však predseda vlády zatiaľ neodpovedal na otázku, čo by sa stalo, ak by EÚ neschválila rozpočet. Mohlo by to mať pre členské štáty nedozerné dôsledky v mnohých oblastiach, pre ktoré je financovanie prostredníctvom EÚ kľúčové. Týka sa to najmä regionálneho rozvoja a výskumu. Aj britské univerzity z toho mimoriadne profitujú, ale to Cameron na verejnosti nerád priznáva,“ pripomína pre Pravdu expert.
Schweiger si myslí, že nedohodnutie sa na rozpočte v Európe politicky oslabilo nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda.
„Neukázali sa ako lídri, ktorí by boli schopní nájsť kompromis prijateľný pre všetkých 27 členských krajín. Najmä Hollande vyzerá protireformne, keď neustále odmieta čo i len zmienku o zmenách spoločnej poľnohospodárskej politiky. To mu síce prinesie politické body doma, ale v dlhodobom horizonte ho to v EÚ môže izolovať,“ hovorí Schweiger.
„Vnútorná politická situácia v ekonomicky zdravších krajinách tu hrá kľúčovú úlohu. Vlády týchto štátov sú do určitej miery právom znepokojené, že ich daňoví poplatníci stále musia siahať do vreciek, aby udržali grécky dlh na akej-takej úrovni,“ vysvetľuje pre Pravdu aj Pavlos Efthymiu, grécky politológ z Cambridgeskej univerzity.
Podľa odborníka nie je až také prekvapujúce, že Európa sa nevie jednoznačne dohodnúť a hľadá také riešenia, aby sa zdalo, že na nich nikto nestratil.
„Európska únia bola vždy politický projekt. Ekonomika bola jeho motorom. Vyžaduje si však odvážne politické rozhodnutia. Nemyslím si, že štáty, ktoré sú teraz tvrdé na Grécko, by akceptovali nárast rasizmu a nacizmu v krajine, ohrozenie demokracie, stability a bezpečnosti. Nechcú potopiť projekt EÚ, keďže vstupujeme do novej fázy multipolarity a globálnej neistoty. Skôr by chceli úniu posilniť. Je však prirodzené, že pritom myslia na svojich voličov a tiež na politické straty a zisky,“ tvrdí Efthymiu.
Politológ teda verí, že EÚ si všetky riziká uvedomuje a má nástroje, ako ich riešiť. „Čím dlhšie však bude Európa otáľať, nebude sa vedieť dohodnúť a hlavné politické strany budú strácať vplyv, tým skôr únia prehrá a s ňou aj členské štáty. Kto bude potom víťazom? Tie skupiny, ktoré investovali alebo si stavili na pád eura,“ varuje Efthymiu.
Schweiger je ešte menej optimistický. „Súhlasím s tým, že v EÚ sa dnes nikto nevie dohodnúť s nikým. Či je to rozpočet, alebo detaily záchranného balíčka pre Grécko. Nehovoriac už o ďalších veľkých oblastiach, ako sú budúcnosť rozširovania, najmä čo sa týka Turecka, a prehĺbenia obrannej a bezpečnostnej spolupráce. Je v tom toľko nezhôd, že sa tým veľké krajiny teraz ani vôbec nechcú zaoberať,“ tvrdí Schweiger.
Na Camerona tlačia euroskeptici
=====
Euroskeptici v Konzervatívnej strane premiéra Davida Camerona privítali, že ich predseda vlády na summite európskych lídrov odmietol navýšenie rozpočtu únie. Zároveň však hneď zopakovali požiadavku o usporiadaní referenda o zotrvaní Británie v EÚ. ,,Musí to byť hlasovanie o tom, či tam budeme, alebo nie," uviedol podľa denníka Daily Telegraph konzervatívny poslanec Mark Pritchard. Referendum by sa podľa neho malo konať najneskôr v roku 2015, keď sú v Británii naplánované voľby.