Holanďanka mení slovenské miesta: Netreba sa báť, tvrdí
Holandská fotografka Illah van Oijen prišla v roku 2005 na Slovensko študovať fotografiu. Pôvodne tu mala ostať rok a pol. Premeny Slovenska ju však fascinovali, tak tu zotrvala dlhšie a dokonca vydala dve knihy fotografií o slovenských metropolách: Bratislava - mesto na mieru (2007) a Košice - Dzivosť v srdci (2011). To už bolo jasné, že Slovensko sa stáva jej novým domovom.
A tak, ako sa človek snaží skrášliť si svoje okolie v novom byte, začala mladá Holanďanka meniť aj širšie okolie v novej, trochu ťažkopádnej, domovine. Spolu s Barbarou Zavarskou z občianskeho združenia Punkt odštartovala tradíciu Dobrých trhov v bratislavských uliciach, spolu s Ninou Marčekovou zase hravú módnu značku Fashion Recycling Lab. V súčasnosti sa angažuje v projekte Aliancia Stará Tržnica, ktorý prinavracia život do tejto zaujímavej historickej budovy.
Bratislavu ste fotografovali do knihy medzi rokmi 2005 a 2007. Je dnes iná?
Podľa mňa sa odvtedy Bratislava stala lepším miestom na život. A to nehovorím len ja, ale napríklad aj iní cudzinci, čo tu dlhodobo žijú a s ktorými som v kontakte. Len jeden príklad za všetky. V mojej prvej knihe písal sociológ Miroslav Tížik o tom, že Bratislava je vyslovene nepriateľská k cyklistom. Pozrite sa na mesto teraz! Do ulíc sa na bicykli odvážia už aj rodičia s deťmi.
Kto sa o to pričinil?
Podľa mňa Bratislava, ale aj niektoré iné slovenské mestá naskočili na medzinárodnú vlnu nového aktivizmu. Ide o to, že si zrazu nejaké skupiny ľudí povedia, že toto je naše mesto, náš priestor a chcú, aby sa v ňom cítili čo najlepšie. Nejdú však protestovať s transparentmi kdesi na námestie, ale svoj aktivizmus prejavujú inak, serióznejšie. Príkladom v Bratislave môže byť Cyklokoalícia alebo Námestie pre ľudí, združenia ktoré chcú kvalitnú rekonštrukciu Kamenného námestia.
Aký je to serióznejší aktivizmus?
Spoja sa rôzni odborníci, ktorí investujú svoj čas a know-how, aby ukázali ľuďom vo vedení mesta profesionálne alternatívy na riešenie rôznych problémov. Podľa mňa je to až akási nová forma demokracie. Demokracia nie vo forme súťaže, ale vo forme spolupráce rôznych skupín, ktorým záleží na svojom okolí, spolu s mestom. A podľa mňa už aspoň na tej lokálnej úrovni politici takýmto aktivistom viac načúvajú. Akoby sme sa nachádzali na hranici kritického bodu. Sama som zvedavá, kam až to bude smerovať.
Netýka sa to len Bratislavy? Je to celoslovenský fenomén?
Určite sa to netýka len hlavného mesta. Pre mňa osobne sa najzaujímavejšie veci dejú v Žiline. Či už ide o veľmi zaujímavý kultúrny priestor Stanica Žilina-Záriečie, alebo o rekonštrukciu synagógy, čo je projekt na európskej úrovni. Zaujímavá je aj Trnava, tam sa aktivizujú ľudia oveľa mladší ako ja a organizujú rôzne aktivity. Spomeniem napríklad Trnavský rínek, moderný mestský trh podobný nášmu Dobrému trhu, ale zároveň veľmi špecifický. Vnímam to tak, že všade je veľa ľudí, ktorí nechcú presedieť celý život v kancelárii, ale risknú to na vlastnú päsť a snažia sa niečo zmeniť. A to je skvelé.
U vás sa to začalo ako?
Pre mňa je to prirodzené. Začala som tým, že som fotila, no neostala som len pri tom. Fotografie som komentovala, nastavovala nimi akési zrkadlo, ktoré ľudia vnímali a silno naň reagovali. Okrem fotografovania som robila aj diskusie o verejnom priestore. V roku 2007 som zorganizovala cyklojazdu po meste. Boli sme na nej štyria!
Presne! Ako to, že vás to neodradilo? Skôr naopak, trúfli ste si neskôr zorganizovať veľký pouličný trh…
Sama sebe, ale aj iným hovorím – netreba sa báť. Strach človeka brzdí. Samozrejme, že keď sme s Dobrým trhom začínali, mali sme obavy. Ale prekonali sme ich, išli do toho a výsledkom sme boli od začiatku veľmi príjemne prekvapené.
A vaša motivácia?
Vždy som chcela, aby som dokázala vyvolať u iných ľudí príjemné zážitky na miestach, kde by to nečakali. A niekedy je to ozaj ťažká úloha. Aj dnes. V deň vydania tohto rozhovoru bude v Starej tržnici prebiehať Dobrý trh. Predajcovia budú predávať aj pred tržnicou, ale chceme, aby ich niekoľko bolo aj za ňou – na Nedbalovej ulici. Je to krásna ulička bez áut, s kaviarňami, ale obchodníci sa boja, že ich tam ľudia nenájdu. Tak im hovorím – nebojte sa! Poďme spraviť ľuďom zážitok tam, určite to bude fungovať.
A čo zážitky z iných projektov? Aké vás tento rok najviac zaujali?
Obdivujem napríklad Kontakt na Ventúrskej ulici v Bratislave. Oliver a Dana Kleinert za krátky čas vybudovali naozaj zaujímavý priestor, v ktorom je nielen kaviareň, ale aj miestnosť pre výstavy, rôzne podujatia. A to ešte naplno nevyužili celý potenciál toho miesta, takže sa zároveň teším, čo bude ďalej. Teší ma aj aktivita odborníkov, ktorým nie je ľahostajný osud Kamenného námestia. A veľmi nenápadný ale zároveň dôležitý projekt je Zelená hliadka. Je obdivuhodné, že sa partia dobrovoľníkov zíde každú sobotu a postupne upratuje prakticky celé hlavné mesto. Tiež sa mi veľmi páčilo, že keď kvôli odstúpeniu jedného zo sponzorov mala Bratislava prísť o Fashion Weekend, pohotovo sa spojili rôzni módni dizajnéri a dobrovoľníci a v krátkom čase zorganizovali náhradnú akciu na vysokej úrovni.