Schulz chce riadiť komisiu
Z kresla šéfa europarlamentu chce prevziať riadenie Európskej komisie (EK). Martin Schulz je už oficiálnym kandidátom európskych socialistov na túto funkciu.
A dá sa povedať, že má 50-percentnú šancu, že sa mu to podarí. Je totiž takmer isté, že po májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa bude rozhodovať o predsedovi EK len medzi dvoma súpermi. Predstaviteľmi socialistov a ľudovcov.
Hlasovanie do europarlamentu sa tohto roku líši od všetkých minulých. Európske politické strany predstavujú svojich volebných lídrov, spomedzi ktorých by mal neskôr vyjsť nový predseda EK. Zaujímavejší zápas o tento post má oživiť aj kampaň pred eurovoľbami.
Hoci sa predpokladá nárast popularity euroskeptických a nacionalistických strán, ľudovci a socialisti určite zostanú najväčšími skupinami v novom Európskom parlamente. Schulz si tak trúfa aj na post šéfa eurokomisie. Európski ľavičiari, medzi ktorých patrí aj na Slovensku vládnuci Smer, mu v tom vyslovili jasnú podporu na stretnutí v Ríme v sobotu. Schulz sa chce v kampani sústrediť na hospodársky rast a ďalšie obmedzenia pre finančný svet.
"Pridlho nám hovorili, že neviditeľná ruka reguluje trhy. Že nemôžeme kontrolovať finančné trhy. Môžeme a musíme,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters vo svojej reči súčasný predseda EP. "Či je Schulz vhodným kandidátom na kreslo predsedu eurokomisie, závisí naozaj od pohľadu na neho. Ak súhlasíte s kritikou, že súčasná EK pod vedením Josého Manuela Barrosa bola príliš ekonomicky liberálna, tak je nemecký politik ideálnou voľbou,“ povedal pre Pravdu expert na európsku politiku Christian Schweiger z univerzity v Durhame. "Ponúka nový štart, sústredí sa na sociálne otázky, nielen na liberalizáciu trhov.“
Schulzovi jeho kritici vyčítajú, že nemá skúsenosti s pôsobením vo vláde. V rokoch 1987 až 1998 bol starostom mesta Würselen. V europarlamente nepretržite pôsobí od roku 1994. Jeho voľbu za kandidáta na predsedu EK nepodporili britskí labouristi. Schulz podľa nich kladie príliš veľký dôraz na ďalšie prehlbovanie integrácie únie.
Samotný kandidát chápe, že to môže byť v dnešnej euroskeptickejšej politickej atmosfére jeho slabina. Vyhlásil preto, že Brusel by sa mal zaoberať najmä veľkými vecami a EÚ by mala byť bližšie k občanom.
"Nepredpokladám, že by Schulz chcel skutočne posunúť úniu smerom k federalizmu. Z viacerých jeho vyhlásení vyplýva, že si uvedomuje medzištátny charakter EÚ. A tiež fakt, že krajiny ako Británia sa nechcú vzdať viac právomocí v prospech Bruselu,“ pripomína Schweiger.
Hlavného protivníka v eurovoľbách spozná Schulz v piatok. Vtedy vlastného kandidáta na šéfa EK zvolia európski ľudovci. Bude to buď expremiér Luxemburska Jean-Claude Juncker, bývalý lotyšský premiér Valdis Dombrovskis, alebo francúzsky eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier. Za favorita sa považuje prvý zo spomenutých politikov, ktorého podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.