O hlase: Nesmúťte!

Ježiš však nebol jediný, kto za nás zomrel. O tom bol presvedčený napríklad čilský pesničkár Víctor Jara, keď v roku 1969 nahral pieseň o katolíckom kňazovi a revolučnom partizánovi Camilovi Torresovi, ktorý tri roky predtým padol v boji v Kolumbii: „Pribili ho guľkami na kríž, volali ho banditom tak ako Ježiša.“ (Pieseň, ktorá sa v Jarovom podaní stala populárnou, zložil argentínsky pesničkár Daniel Viglietti.)

Keď samotného Jaru po Pinochetovom puči zavreli, zmrzačili mu muzikantské ruky skôr, ako ho zabili. Tak ako Ježišovi.

V tom istom roku, ako spieval Jara o ukrižovanom Torresovi, v Katalánsku Joan Manuel Serrat samotného Ježiša oslobodil z kríža (a to aj napriek tomu, že sa ho generál Franco snažil umlčať). Serrat zhudobnil báseň Antonia Machada La saeta, nazvanú podľa žánru rómsko-andalúzskeho veľkonočného spevu:

Ach, saeta, cigánsky spev Kristovi

Čakajúcemu s krvou na rukách, kedy mu vyberú klince.

Nie, nie si ty môj spev, nespievam tomu Ježišovi,

ktorý visí na kríži, ale tomu, ktorý chodil po mori!

V Ježiša bolesti a múk veria „tí starší“. Ježiš mladých nezomiera, ale zvíťazí!

Ani asi najslávnejší mučeník modernej politicky angažovanej hudby zjavne nechcel, aby ho spomínali, keď trpel. Švédsko-americký odborár Joe Hill, odsúdený na smrť v roku 1915 pravdepodobne pre svoju organizačnú činnosť – alebo pre svoju povesť agitačného speváka – napísal svojim zástancom v telegrame z väznice: „Nestrácajte čas zármutkom. Pokračujte v organizovaní!“ V podobnom duchu písal aj svojej rodine v piesni Posledná vôľa: „Môj závet je jednoduchý, nemám čo rozdeliť. Príbuzní si nemusia robiť starosti – kameň, čo sa stále kotúľa, neobrastie machom.“

Nová generácia odborárov si však nemohla pomôcť. Smútili a smútili až dovtedy, kým sa Hill zo záhrobia nevrátil. Trvalo mu to síce dlhšie ako Ježišovi, ale predsa sa v roku 1930 zjavil spisovateľovi Alfredovi Hayesovi.

Snívalo sa mi včera v noci, že som videl Joea Hilla

Živého, ako som ja alebo si ty.

„Ale Joe,“ vravím mu, „si mŕtvy desať rokov!“

Však on: „Nezomrel som nikdy.“

„Tam, Joe, v meste Salt Lake!“ pokračuje básnik. „Medení magnáti ťa zastrelili!“ Nesvätý duch však trvá na svojom: „Nie som mŕtvy. Nevidíš, že odborári ďalej organizujú? Tam som ja, to som ja, vo všetkom, čo robia živí."

V roku 1936 báseň zhudobnil skladateľ a pesničkár Earl Robinson a pieseň s nadšením nahrali Paul Robeson a Pete Seeger. Preslávila sa ešte viac v roku 1969. V roku, keď Jara spieval o smrti Torresa a Serrat o nesmrteľnosti Ježiša, na veľkom festivale vo Woodstocku Joan Baez ohlásila návrat Joe Hilla. „Lenže,“ uisťoval publikum revolučný prízrak, „nikdy som ani nezomrel.