Kto koho manipuluje
S blížiacimi sa voľbami agentúry zahlcujú verejnosť predvolebnými prieskumami, skutočne však naznačujú, ako by mohli voľby dopadnúť? Čím šokujúcejšie výsledky prinesú, tým väčší rozruch sa okolo nich robí. Aj samotní analytici sa bránia, že v prípade prieskumov ide len o momentálny stav a stačí veľmi málo, aby sa výsledky zvrtli.
„Pokojne dnes strana môže mať v prieskumoch aj o 5 percent menej či viac, ako bude mať vo voľbách. Ale to nie je problém prieskumu, to je problém toho, že ľudia medzičasom zmenia názory,“ hovorí Pavel Haulík z agentúry MVK. „Stačí spustiť nejakú kampaň, nájsť si zaujímavú tvár a tak ďalej. Skrátka, jav sa vyvíja.“
Podľa dnešných čísel by sa do parlamentu dostalo sedem strán, istotu však majú len tri – Smer, SDKÚ a KDH, ktorých preferencie sa stabilne pohybujú vysoko nad hranicou zvoliteľnosti. Kolíšu súčasní Ficovi koaliční partneri, ale aj SMK, nehovoriac o nových stranách Most a SaS.
Práve pre tieto strany by mohli byť prieskumy dôležité. „Voliči nie sú ešte pevne rozhodnutí, koho pôjdu voliť,“ pripomína Ivan Dianiška z agentúry Focus. Mnohí však skôr pôjdu voliť strany, ktorým prieskumy dávajú reálnu šancu dostať sa do parlamentu, ako by ich hlas mal prepadnúť.
Diskutujte: Dôverujete politickým prieskumom? Riadite sa vo voľbách podľa nich?
Prieskumy neodrážajú skutočnosť vždy verne. „Predvolebné prieskumy mapujú meniacu sa realitu v krátkom čase,“ zdôrazňuje Dianiška. Pomerne veľké odchýlky sa ukázali aj v predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2006. Vtedy prekvapila SDKÚ, ktorej pred voľbami ani jedna agentúra nepriznávala viac ako 13 percent, no napokon získala až 18,4 percenta. Naopak, napríklad Slobodné fórum bolo vo väčšine prieskumov nad hranicou zvoliteľnosti, do parlamentu sa však nedostalo. Dianiška to vysvetľuje rozdielnou typológiou voličov jednotlivých strán. Napríklad voliči HZDS sa rozhodnú a idú voliť, naopak, voliči SDKÚ viac zvažujú a až v poslednej chvíli sa zmobilizujú a idú voliť menšie zlo.
Sociológ Stanislav Buchta si však myslí, že tentoraz bude situácia iná a súčasné prieskumy budú mať od reálnych výsledkov volieb len mierne odchýlky.
Všeobecne tolerovaná odchýlka sú dva až tri percentuálne body, rozhodujúca je však veľkosť a reprezentatívnosť vybranej vzorky, teda, aby v nej boli zastúpené všetky skupiny voličov podľa veku, pohlavia, vzdelania, národnosti, miesta bydliska. „Ak máte vzorku 400 ľudí a má dobre nastavené parametre, môžete získať lepšie výsledky ako zo vzorky 4 000, ktorá ich má nastavené horšie,“ pripomína Haulík. Nepresné sú dnes telefonické prieskumy. „Nie preto, že by boli robené zle, ale je to dané štruktúrou, rozmiestnením telefónov,“ vysvetľuje Haulík. Pevných liniek je totiž málo a mobily nie sú rovnomerne rozdelené. Niektorí ľudia ich majú aj štyri, ale sú aj lokality prakticky bez mobilov. „Telefonovaním máte oveľa menšiu šancu zasiahnuť všetky skupiny obyvateľov ako cez anketárov.“
Predvolebné prieskumy v minulosti
Z agentúr, ktoré pred štyrmi rokmi uverejňovali preferencie politických strán zopár mesiacov pred voľbami, bola najbližšie k výsledkom volieb agentúra Focus. V poslednom prieskume pred júnovými voľbami roku 2006 ňou oslovení občania trafili pomerne presne v porovnaní s výsledkami volieb pri strane Smer, HZDS či SNS. Opakom boli prieskumy pri SDKÚ.
Najlepšie z agentúr v roku 1998 sa skončili prieskumy MVK. Tá takmer presne predpovedala v prieskumoch víťazstvo Mečiarovho HZDS s 27,4-percentnou podporou. Hnutie napokon podporilo vo voľbách 27 percent voličov. Do predvolebných prieskumov sa vtedy zapojili aj agentúry Focus a Markant. MVK aj Focus vtedy správne predpovedali za volebného víťaza HZDS, naopak Markant predpovedal víťazstvo SDK. To skončilo však tesne za Mečiarovým hnutím s 26,3 percentnou podporou voličov.
Ako sa prieskumy agentúr priblížili volebným výsledkom?
Súvisiace články