Čaplovič Rómom nepomohol. Pri problémoch mlčal

A podpredseda vlády pre európske záležitosti, vedomostnú spoločnosť, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič neprispel k tomu, aby sa to zmenilo. O čo väčší bol rozsah jeho pôsobnosti, o to menšie sú výsledky.

„Nikdy nebol hlasom slabých. Celkovo bol stav ľudských práv a ducha spolunažívania za posledné štyri roky výrazne potlačený,“ zhrnul Čaplovičovo pôsobenie Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.

Mimovládne organizácie sa zhodujú: Aby mala funkcia vicepremiéra zmysel, musel by byť na mieste Čaploviča človek, ktorý by ostatným ministrom prehováral do duše. Čaplovič to nerobil. Aktivisti mu najviac vyčítajú nečinnosť a zdevalvovanie témy ľudských práv sústavným pripomínaním povinností menšín.

Rómskou problematikou nepohol

Podobne ako jeho predchodcovia ani Čaplovič si nedokázal poradiť s rómskymi problémami. „Na začiatku vyzeral byť veľmi prorómsky. Rozprával, ako mu na tom záleží, že to bude jeho priorita. Za štyri roky však neurobil žiadne konkrétne kroky,“ pripomína Oravec. „Pred štyrmi rokmi hovoril o rómskych škôlkach, o predškolskej výchove. Ani jedna sa neotvorila, neurobil sa nijaký program, ktorý by skvalitnil predškolskú výchovu. Ďalší rok hovoril o zamestnávaní Rómov v poľnohospodárstve. Nič také sa neudialo.“

Branislav Tichý z Amnesty International Čaplovičovi pri riešení rómskej otázky vyčíta ústup od programov, ktoré sa osvedčili. Ide napríklad o rómskych asistentov, pomáhajúcich prekonávať jazykovú bariéru. Nebolo na nich dosť peňazí, navyše sa zmenilo ich pomenovanie z rómskych asistentov na asistentov učiteľa. Školy to využili na zamestnanie starších učiteľov, ktorí však nemohli pomôcť rómskym žiakom, pretože nevedeli ich jazyk.

Pretrvávajúcim problémom je aj chýbajúca štatistika o rómskej populácii. Slovensko ju prestalo robiť po kritike Západu. Ľudskoprávni aktivisti pripomínajú, že problémom nebol zber dát, ale jeho spôsob. Regionálny úrad OSN vypracoval metodiku pre Slovensko, dodnes sa však nepoužíva. A údaje chýbajú.

Mimovládky to budú mať ťažšie

„Vláda považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Uvedomujúc si dôležitosť rozvoja občianskej spoločnosti bude viesť partnerský dialóg s jednotlivými zložkami a platformami občianskej spoločnosti.“ Tak znie ďalšia časť vládneho programu v oblasti demokracie. Realita je iná.

Vláda sa opakovane pokúšala oklieštiť vplyv tretieho sektora, najskôr cez zákon o spolkoch, potom úpravou darovania dvoch percent z dane. V nasledujúcich rokoch totiž už firmy nebudú môcť neziskovkám poukázať celé dve percentá. Suma sa má každé dva roky postupne znižovať, až na konečné pol percenta.

Podpredseda vlády, pod ktorého spadá aj občianska spoločnosť, sa zastal učiteľky, ktorú v Spišských Vlachoch napadol v škole rómsky otec jednej žiačky, zaútočil však pri tom na mimovládky. Označil ich za „veľkohubých ľudskoprávnych aktivistov“, ktorí ustavične upozorňujú na rasistické útoky na Rómov, no pri opačných prípadoch mlčia, aby ukázali svoju pravú tvár.

Pri spornom zákone, ktorý vo verejnom záujme umožňuje vyvlastňovanie pozemkov, sa však neozval. Počuť ho nebolo, ani keď išlo o zlepšenie postavenia homosexuálov.

Naopak, zaangažoval sa v boji o Vysoké Tatry. Ochranári ho požiadali o pomoc, keďže mu dôverujú viac ako ministrovi životného prostredia. Čaplovič im prisľúbil, že vláda o zonácii do volieb nerozhodne.

Čo sa zmenilo

• legislatíva, ale zmena sa neprejavila v praxi
• antidiskriminačný zákon
• nový školský zákon zakázal segregáciu rómskych detí
• vláda prijala stratégiu rozvoja rómskej menšiny, plusom je, že ju označuje za národnostnú menšinu, nie etnickú, mínusom, že sa sústreďuje na ekonomické a sociálne problémy Rómov, ale nie na menšinové
• sociálne štipendium sa už nevypláca podľa prospechu, ale podľa dochádzky, tým sa odbúrala motivácia rómskych rodičov dávať deti do špeciálnych škôl pre lepší prospech
• rozbehol využitie eurofondov na menšinové projekty, ale dodnes sa nezačali využívať na konkrétne projekty

Čo neurobil

• nezriadil úrad pre menšiny, ku ktorému sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení
• nezaviedol korektný zber etnických dát, preto chýbajú štatistiky pre adresnú pomoc Rómom
• nepodporil programy, ktoré boli v minulosti úspešné, ako napríklad rómski asistenti na školách
• nezastavil zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl
• neprotestoval pri potláčaní práv, ako bol prípad odvlečenia kazašskej novinárky, zásahu pri protičínskej demonštrácii a ďalšie

Známka 3
Čaplovičov post bol z pohľadu vlády a jej vzťahu k ľudským právam len funkciou pre funkciu a podľa toho vyzeralo aj jeho pôsobenie na poste vicepremiéra pre európske záležitosti, vedomostnú spoločnosť, ľudské práva a menšiny.