IVAN HOFFMAN: Na nedeľu pripadne už 54. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Vojna na Ukrajine je dôvodom oprášiť spomienky na starú krivdu, pretože od nej sa odvíja náš komplikovaný vzťah k Rusku.
IVAN HOFFMAN: Vojna na Ukrajine je príbeh s otvoreným koncom.
ĽUBO DOBROVODA: Keď som čítal obdivné výkriky blúznivcov na adresu Putina, snažil som sa zakaždým reagovať. Nemohol som inak! Cítil som to ako psiu povinnosť pamätníka, ktorý ruskú inváziu 21. 8. 1968 zažil, a preto nesmie mlčať.
EDUARD CHMELÁR: Dubček je bezkonkurenčne najznámejší Slovák vo svete, a už tento fakt treba brať do úvahy pri hodnotení jeho významu.
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Stúpenci augustovej invázie ju adorujú, lebo prišla „zachrániť socializmus“, antikomunisti sa z nej latentne tešia preto, lebo pochovala nádej na socializmus s ľudskou tvárou.
Sovietska Ukrajina a jej predstavitelia zohrali kľúčovú úlohu pri násilnom prerušení demokratizačného procesu nazývaného Pražská jar.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Pred 53. rokmi sa odohrala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Prvý deň okupácie Československa vojskami varšavského paktu má aj po 52 rokoch niekoľko záhadných momentov. Niektoré sa týkajú aj zajatého Alexandra Dubčeka.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Máločo tak neoblomne naštrbilo náš emotívny vzťah k Rusku, ako invázia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa.
Podľa Ruska tento krok odporuje ustanoveniam česko-ruskej zmluvy z roku 1993, ktorá deklarovala vzájomné odhodlanie urobiť hrubú čiaru za problematickou minulosťou.
Oficiálne si budú v ČR pripomínať tento sviatok ako Deň pamiatky obetí invázie v roku 1968 a následne okupácie vojskami Varšavskej zmluvy.
MARTIN KRNO: Opäť stávajú noví bojovníci, ktorí bez pardonu zboria starý svet. Nielen pri tvorbe dejín, ale ani súčasnosti nie je nič škodlivejšie ako čierno-biele videnie.