V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Intervencia znamenala zmarenie nádejí na demokratizačný proces v spoločnosti.
Okrúhlych 50 rokov od okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy budú 21. augusta pripomínať viaceré podujatia na celom Slovensku.
Okupácia, normalizácia a dnešné Slovensko je témou špeciálneho programu, ktorý na 20. augusta pripravila Tabačka - Kulturfabrik pri príležitosti 50. výročia okupácie Československa.
Skoro polovica Rusov o vpáde sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968, ktorý skoncoval s reformami pražskej jari, nič nevie.
Aj fotografie majú svoje príbehy. Okolnosti, za akých vznikli, či osudy ľudí, ktorých zvečnili. Tak ako oni sú svedkami doby. Najmä ak ide o snímky Ladislava Bielika,
Okupačné tanky v noci z 20. na 21. augusta 1968 zasiahli aj do prípravy československých gymnastiek na OH v Mexiku. Dramatické chvíle priblížila legendárna Marianna Némethová-Krajčírová.
V Historickom ústave SAV hovorili o knihe niektorí členovia kolektívu: Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu SAV, Miroslav Londák a Vlasta Jaksicsová.
K päťdesiatemu výročiu okupácie Československa vychádza kniha so stručným názvom Dubček . V dvadsiatich kapitolách opisuje miesto Alexandra Dubčeka v našich dejinách.
Výstava českého fotografa Jindřicha Štreita (AB)NORMALIZÁCIA je v centre Bratislavy. Skončí sa symbolicky 21. augusta. Štreit snímky neštylizoval, ale aj tak z nich trčí smútok a absurdita. Kedysi vyvolávali zlosť vrchnosti, dnes dojímajú.
Tento akt protirečí nielen všetkým zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi, ale aj základným normám medzinárodného práva. Tak znela kľúčová veta vyhlásenia, ktorým politické vedenie Československa odsúdilo pred 50 rokmi prekročenie jeho štátnych hraníc spojeneckými vojskami.
Je správne, aby sme ústavným činiteľom pripomenuli, že majú isté záväzky voči pamäti národa a voči príbehu demokratického Slovenska, mieni Budaj.
Poštovú známku známej fotografie ’Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom’ vydá pošta pri príležitosti 50. výročia invázie do Československa.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky.
Alexandrovi Dubčekovi najmä v zahraničí stavajú sochy, pomenúvajú po ňom námestia. Stal sa dokonca hrdinom jednej z epizód amerického seriálu MacGyver.
Český hudobník Michael Kocáb, muzikant Braňo Jobus a skupina Karpatské Chrbáty si spoločne zahrajú 22. augusta na koncerte v Zálesí s názvom 1968 - DEŇ PO.
Schôdzka Alexandra Dubčeka s Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou mala dramatický priebeh. Skončila sa 1. augusta 1968 jednou písomnou a niekoľkými tajnými ústnymi dohodami.
Takú slávu už Čierna nad Tisou nezažije, hovorí 83-ročný Emil Šimo. Pred polstoročím bol svedkom rokovaní najvyšších predstaviteľov Československa a Sovietskeho zväzu.
Ak sa povie Pražská jar, čo starší si hneď spomenú na Dubčekove rožky a na prvé voľné soboty. Ale tých niekoľko mesiacov slobody v roku 1968 prinieslo oveľa viac.
Pražská jar prechádzala do horúceho leta a české médiá vyčítali Slovákom, že namiesto demokratizácie politických pomerov neprestajne nastoľujú požiadavku federalizácie.
Cvičenie Šumava sa konalo v júni 1968. Kto vtedy z nezasvätených mohol tušiť, že je generálkou na obsadenie Československa spojeneckými armádami?